{"id":991,"date":"2019-09-24T18:27:00","date_gmt":"2019-09-24T16:27:00","guid":{"rendered":"https:\/\/rano.tartaria.sk\/?p=991"},"modified":"2019-09-24T18:27:00","modified_gmt":"2019-09-24T16:27:00","slug":"rus-slovienov-a-rus-kyjevska-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/?p=991","title":{"rendered":"RUS SLOVIENOV A RUS KYJEVSK\u00c1 2"},"content":{"rendered":"\n

HYPERBOREA<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Pokra\u010dujeme v na\u0161om cykle.<\/a><\/p>\n\n\n\n

O b\u00e1jnej krajine na \u010falekom Severe u\u017e bolo nap\u00edsan\u00fdch mnoho kn\u00edh. Nebudeme \u017eiadnu kritizova\u0165 \u2013 je len dobre, ak t\u00e9ma ako t\u00e1to ned\u00e1va spa\u0165 sk\u00famav\u00fdm mysliam. Lebo len takto je mo\u017en\u00e9 h\u013eada\u0165 a n\u00e1js\u0165. Pas\u00edvne \u010daka\u0165 na \u201edod\u00e1vku\u201c inform\u00e1cii od \u201evedecky overen\u00e9ho zdroja\u201c je spravidla dobrovo\u013en\u00e9 odovzd\u00e1vanie sa cudzincom. \u201ePopul\u00e1rna\u201c t\u00e9ma, nane\u0161\u0165astie a\u017e pr\u00edli\u0161 udom\u00e1cnen\u00e1 v mysliach na\u0161incov.<\/p>\n\n\n\n

My v\u0161ak budeme pokra\u010dova\u0165 v na\u0161ej \u2013 slovienskej \u2013 l\u00ednii. U\u017e sme si \u2013 v minulej \u010dasti \u2013 pribl\u00ed\u017eili nieko\u013eko proroctiev<\/a>, pri\u010dom jedno z nich \u2013 Paracelsus \u2013 spom\u00edna v s\u00favislosti s Hyperboreou aj \u201ekr\u00ed\u017e\u201c, ktor\u00fd uvidia v\u0161etky n\u00e1rody Sveta. Tak teda si teraz povedzme \u010do sa d\u00e1 z v\u00e9dick\u00fdch textov vy\u010d\u00edta\u0165 o krajine na \u201eKrajnom Severe\u201c, \u010do aj v\u00fdraz \u201eHyperborea\u201c znamen\u00e1. Za\u010dnime teda h\u013eada\u0165.<\/p>\n\n\n\n

V Indickom meste Bombaj uzrela v roku 1903 svetlo sveta zauj\u00edmav\u00e1 \u2013 dnes m\u00f4\u017eeme smelo poveda\u0165 \u017ee prelomov\u00e1 \u2013 kniha. Mala zvl\u00e1\u0161tny n\u00e1zov: \u201eArktick\u00e1 Pravlas\u0165 vo V\u00e9dach<\/em>\u201c (The Arctic Home in the Vedas<\/a><\/em>). Nap\u00edsal ju zn\u00e1my bojovn\u00edk za nez\u00e1vislos\u0165 Indie Bal Gangadhar Tilak \u2013 u\u017e sme o \u0148om p\u00edsali. Autor zasv\u00e4til cel\u00fd svoj \u017eivot v\u00fdskumu kult\u00fary svojho n\u00e1roda. Ve\u013emi dlho a d\u00f4sledne \u0161tudoval prastar\u00e9 texty, legendy a posv\u00e4tn\u00e9 hymnusy, ktor\u00e9 boli zroden\u00e9 v hlbin\u00e1ch tis\u00edcro\u010d\u00ed d\u00e1vnymi predkami Indov a Ir\u00e1ncov \u2013 \u00c1rijcami. Ale nebol iba oby\u010dajn\u00fdm, pas\u00edvnym \u010ditate\u013eom \u2013 v\u0161imol si a zosumarizoval v star\u00fdch textoch tie zvl\u00e1\u0161tne javy, ktor\u00e9 s\u00fa op\u00edsan\u00e9 v posv\u00e4tn\u00fdch indick\u00fdch V\u00e9dach a v ir\u00e1nskej Aveste. Pri\u0161iel k v\u00fdvodom, ktor\u00e9 doslovne \u0161okovali jeho s\u00fa\u010dasn\u00edkov: Pravlas\u0165 Predkov Indoir\u00e1ncov (ktor\u00ed sami seba naz\u00fdvali \u00c1rijcami) sa nach\u00e1dzala na severe Eur\u00f3py, presnej\u0161ie niekde v okol\u00ed Pol\u00e1rneho Kruhu.<\/p>\n\n\n\n

Kniha zap\u00f4sobila na jeho s\u00fa\u010dasn\u00edkov asi ako jadrov\u00fd v\u00fdbuch. Niektor\u00ed ju pova\u017eovali za s\u00edce dobromyse\u013en\u00e9, ale inak katastrof\u00e1lne pobl\u00faznenie, in\u00ed za rozpr\u00e1vku, \u010fal\u0161\u00ed zase za \u00famyseln\u00fa falzifik\u00e1ciu. Nikomu sa akosi nedarilo si v hlave posklada\u0165 obraz Severu ako \u201eprosperuj\u00faceho, po\u017eehnan\u00e9ho kraja\u201c, preto\u017ee pr\u00e1ve takto ho opisuje Rigveda \u2013 najstar\u0161ia z indick\u00fdch V\u00e9d. Vo v\u0161eobecnom prostred\u00ed ned\u00f4very sa ale za\u010dali rozlieha\u0165 aj in\u00e9 hlasy \u2013 hlasy t\u00fdch, ktor\u00ed Tilakovi uverili a rovnako rozhodne sa odhodlali vykro\u010di\u0165 na p\u00fa\u0165, ktor\u00fa navrhol indick\u00fd vedec.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdsledky na seba nenechali dlho \u010daka\u0165. Zanedlho po Tilakovej knihe vy\u0161la podobn\u00e1 kniha od rusk\u00e9ho vedca E. Jela\u010di\u010da pod n\u00e1zvom \u201eKrajn\u00fd Sever ako pravlas\u0165 \u010dlove\u010denstva<\/em>\u201c. Ako v Tilakovej knihe, aj Jela\u010di\u010d cituje mnoho \u00faryvkov z prastar\u00fdch textov Rigvedy a Avesty, ktor\u00e9 s\u00fa tak\u00e9ho charakteru, \u017ee ich m\u00f4\u017ee vysvetli\u0165 jedine \u201eseversk\u00e1\u201c hypot\u00e9za ich p\u00f4vodu.<\/p>\n\n\n\n

Treba poveda\u0165, \u017ee V\u0463da (Znanie), t.j. hymnusy, m\u00fdty, opisy obradov \u010di modlitby sa po\u010das mnoh\u00fdch tis\u00edcro\u010d\u00ed s\u00edce odovzd\u00e1vali z pokolenia na pokolenie hlavne v Rodoch \u017drecov, ale \u010das vzniku samotn\u00fdch najstar\u0161\u00edch \u010dast\u00ed V\u0463dy nie je zn\u00e1my nikomu<\/strong>. Teoreticky m\u00f4\u017ee ma\u0165 vz\u0165ah k 6.-5. tis\u00edcro\u010diu pred n. l., t.j. k tomu obdobiu, v ktorom (ako predpokladaj\u00fa niektor\u00ed ofici\u00e1lni historici) sa jeden spolo\u010dn\u00fd, indoeur\u00f3psky jazyk rozpadol na jednotliv\u00e9 skupiny dialektov.<\/p>\n\n\n\n

Vedci, ktor\u00ed sa zapodievaj\u00fa \u0161t\u00fadiom indoeur\u00f3pskych jazykov, pri\u0161li k uz\u00e1veru, \u017ee v star\u00fdch \u00e1rijsk\u00fdch jazykoch sa nach\u00e1dza ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo zh\u00f4d so slovienskymi jazykmi, ne\u017e s in\u00fdmi jazykmi indoeur\u00f3pskej jazykovej skupiny.<\/p>\n\n\n\n

Hymnusy V\u00e9d, ktor\u00e9 boli zostaven\u00e9 v hlbokej, d\u00e1vnej minulosti spolo\u010dn\u00fdmi Pr\u0463dkami slovienskych aj indo\u00e1rijsk\u00fdch n\u00e1rodov s\u00fa spolu s prastarou Avestou pova\u017eovan\u00e9 za jedny z najstar\u0161\u00edch p\u00edsomn\u00fdch pam\u00e4tn\u00edkov \u010dlove\u010denskej mysle. Mnoh\u00e9 fakty, ktor\u00e9 sa uchovali v m\u00fdtoch, podaniach, modlitb\u00e1ch \u010di hymnusoch sved\u010dia o tom, \u017ee boli zostaven\u00e9 na krajnom Severe Eur\u00f3py \u2013 \u010do uviedli vo svojich pr\u00e1cach Tilak aj Jela\u010di\u010d. Napr\u00edklad:<\/p>\n\n\n\n

Ve\u013ek\u00fd Indra \u2013 mohutn\u00fd bojovn\u00edk Hromovrha\u010d \u2013 oddelil svojou mocou Oblohu od Zeme a nalo\u017eil ich na nevidite\u013en\u00fa os ako dve koles\u00e1. Odvtedy hviezdy kr\u00fa\u017eia nad Zemou po kruhoch, pri\u010dom t\u00e1to os je upevnen\u00e1 na Oblohe Pol\u00e1rnou hviezdou (Dhruvou, t.j. pevnou, nepohyblivou). Tak\u00e9to astronomick\u00e9 predstavy \u2013 samozrejme \u2013 nemohli vznikn\u00fa\u0165 v Indii. Iba v pol\u00e1rnych \u0161\u00edrkach je po\u010das pol\u00e1rnej noci vidie\u0165, \u017ee hviezdy opisuj\u00fa okolo stojacej Pol\u00e1rnej hviezdy (Tary), svoje ka\u017edodenn\u00e9 kruhy, \u010d\u00edm vytv\u00e1raj\u00fa na oblohe il\u00faziu nebesk\u00e9ho kruhu nad zemsk\u00fdm kruhom, ktor\u00e9 s\u00fa prepojen\u00e9 \u2013 ako koles\u00e1 \u2013 nevidite\u013enou osou.<\/p>\n\n\n\n

V hymnusoch Rigvedy a Avesty sa hovor\u00ed o tom, \u017ee v Pravlasti \u00c1rijcov trv\u00e1 jedna noc pol roka a jeden de\u0148 pol roka, \u201epri\u010dom jeden rok \u010cloveka je jeden de\u0148 a jedna noc Stvorite\u013ea\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Je nad slnko jasnej\u0161ie, \u017ee \u017eivot tak \u010faleko od Severn\u00e9ho p\u00f3lu \u2013 v Indii \u2013 nemohol v \u017eiadnom pr\u00edpade zrodi\u0165 \u017eiadne predstavy o dlhej pol\u00e1rnej noci a dlhom pol\u00e1rnom dni. Ako by mohli t\u00ed, ktor\u00ed \u017eij\u00fa tak \u010faleko od Severu, ospieva\u0165 severn\u00fa \u017eiaru tak\u00fdmito slovami:<\/p>\n\n\n\n

\u201ePo pravde, bolo to mnoho dn\u00ed<\/strong>,<\/p>\n\n\n\n

po\u010das ktor\u00fdch do v\u00fdchodu slnka<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ty, \u00f3 \u017eiara bola si vidite\u013en\u00e1 n\u00e1m!<\/p>\n\n\n\n

Mnoh\u00e9 zory nepresvietili do konca<\/strong>,<\/p>\n\n\n\n

\u00d3, daj, Varuna, n\u00e1m \u017eiare do svetla<\/strong> pre\u017ei\u0165\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Tu sa ospevovate\u013e z prastar\u00e9ho \u00e1rijsk\u00e9ho hymnusu obracia k mohutn\u00e9mu vl\u00e1dcovi Nebesk\u00e9ho oce\u00e1nu, Ochrancovi Kozmick\u00e9ho Konu na Zemi Varunovi s prosbou pre\u017ei\u0165 dlh\u00fa, tridsa\u0165d\u0148ov\u00fa \u017eiaru a do\u017ei\u0165 sa d\u0148a. On pros\u00ed:<\/p>\n\n\n\n

\u00d3, daj n\u00e1m, dlh\u00e1 temn\u00e1 noc<\/strong>,<\/p>\n\n\n\n

Koniec tvoj uvidie\u0165, \u00f3 noc!<\/p>\n\n\n\n

Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee ako vo V\u00e9dach, tak aj v Aveste sa dochovala spomienka na pol\u00e1rnu noc, ktor\u00e1 netrv\u00e1 dlh\u0161ie ako sto dn\u00ed v roku.<\/p>\n\n\n\n

Tilak tie\u017e poznamen\u00e1va, \u017ee s\u00fadiac pod\u013ea pamiatok, s\u00fahvezdie Ve\u013ek\u00e1 Medvedica \u2013 v Indii naz\u00fdvan\u00e9 s\u00fahvezd\u00edm Siedmych prorokov \u2013 je pri pr\u00edchode noci v\u017edy vidite\u013en\u00e9 vysoko na oblohe [Rigveda; I.], ale v ju\u017enej\u0161\u00edch oblastiach \u2013 a o to sk\u00f4r v Indii \u2013 sa toto s\u00fahvezdie objavuje iba ve\u013emi n\u00edzko nad severn\u00fdm horizontom. Je to d\u00f4le\u017eit\u00e1 inform\u00e1cia, preto\u017ee u\u017e od t\u00fdch najstar\u0161\u00edch \u010dias je sedem prorokov v Induizme<\/a> pova\u017eovan\u00fdch za autorov hymnusov V\u00e9d a zakladate\u013eov v\u0161etk\u00fdch posv\u00e4tn\u00fdch vedomost\u00ed<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

Nesporne pr\u00e1ve na arktick\u00e9 re\u00e1lie poukazuje aj text Mahabharaty, v ktorom sa hovor\u00ed:<\/p>\n\n\n\n

\u201ePod\u013ea miery toho, ako nepretr\u017eite sa h\u00fdbe Pol\u00e1rny kruh, objavuj\u00fa sa na \u0148om tri stovky a \u0161es\u0165desiat delen\u00ed\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Medzi prekvapuj\u00facimi fenom\u00e9nmi v zemi \u00c1rijcov \u2013 ktor\u00e9 opisuj\u00fa V\u00e9dy aj Avesta \u2013 je jeden v\u00fdnimo\u010dne d\u00f4le\u017eit\u00fd, ktor\u00fd u\u017e v podstate storo\u010die pri\u0165ahuje trval\u00fa pozornos\u0165 v\u00fdskumn\u00edkov. S\u00fa to posv\u00e4tn\u00e9 hory \u00c1rijcov, naz\u00fdvan\u00e9 v indickom podan\u00ed Meru a v ir\u00e1nskom Chara (Hara). Pozrime sa, \u010do o nich hovoria prastar\u00e9 texty:<\/p>\n\n\n\n

Na Severe, tam, kde sa nach\u00e1dza \u201e\u010dist\u00fd, prekr\u00e1sny, pr\u00edjemn\u00fd, vysnen\u00fd svet\u201c, b\u00fdvaj\u00fa bieli Pr\u0463dk\u03c9via: Kybera \u2013 P\u00e1n bohatstva; sedem synov Stvorite\u013ea Brahmu, ktor\u00ed sa vtelili do siedmych hviezd Ve\u013ekej Medvedice, a nakoniec aj samotn\u00fd vl\u00e1dca Vesm\u00edru Rudra-Chara \u2013 \u201enosiaci svetl\u00e9 vrko\u010de\u201c, \u017eltovlas\u00fd, \u201erusobrad\u00fd, lotosovo modrook\u00fd, v\u0161etk\u00fdch bytost\u00ed Pr\u0463d\u03c9k\u201c. Na dosiahnutie Sveta Pr\u0463dk\u03c9v je nutn\u00e9 prekona\u0165 ve\u013ek\u00e9 a bezhrani\u010dn\u00e9 hory, ktor\u00e9 sa \u0165ahaj\u00fa od z\u00e1padu na v\u00fdchod. V\u00f4kol ich zlatist\u00fdch v\u00fd\u0161in vykon\u00e1va svoju p\u00fa\u0165 slnko, nad nimi v temnote sa trblieta sedem hviezd Ve\u013ekej Medvedice a v strede Stavby Sveta nehybne spo\u010d\u00edva Pol\u00e1rna hviezda.<\/p>\n\n\n\n

Z t\u00fdch h\u00f4r vytekaj\u00fa nadol ve\u013ek\u00e9 rieky, niektor\u00e9 z nich te\u010d\u00fa na juh, k tepl\u00e9mu moru. In\u00e9 zase na sever \u2013 do bielovodn\u00e9ho oce\u00e1nu. Na v\u00fd\u0161in\u00e1ch t\u00fdch h\u00f4r \u0161umia lesy, spievaj\u00fa \u010darovn\u00e9 vt\u00e1ky, \u017eij\u00fa \u010dudesn\u00e9 zvierat\u00e1. Ale prost\u00fdm smrte\u013en\u00edkom nie je dan\u00e9 len tak do nich vch\u00e1dza\u0165, len t\u00ed najsmel\u0161\u00ed a najm\u00fadrej\u0161\u00ed pre\u0161li t\u00fato hranicu a odi\u0161li naveky do bla\u017eenej krajiny Pr\u0463dk\u03c9v, brehy ktorej obm\u00fdvali vody Mlie\u010dneho oce\u00e1nu.<\/p>\n\n\n\n

Hory, ktor\u00e9 odde\u013euj\u00fa Sever a bielo spenen\u00e9 more od v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch zem\u00ed, s\u00fa v hymnusoch V\u00e9d nazvan\u00e9 hrebe\u0148mi h\u00f4r Meru, pri\u010dom najvy\u0161\u0161ia z nich sa naz\u00fdva hora Hukajria. A tie\u017e nad horami Meru, nad Vysokou Chakou, \u017emurk\u00e1 sedem hviezd Ve\u013ekej Medvedice a Pol\u00e1rna hviezda, ktor\u00e1 je umiestnen\u00e1 v centre Stavby Sveta.<\/p>\n\n\n\n

O ve\u013ek\u00fdch Severn\u00fdch hor\u00e1ch p\u00edsali aj gr\u00e9cki autori. Pod\u013ea ich predst\u00e1v, tieto ve\u013ek\u00e9 hory \u2013 ktor\u00e9 oni naz\u00fdvali Ripejsk\u00e9 \u2013 zauj\u00edmaj\u00fa sever Eur\u00f3py a \u2013 \u0165ahaj\u00fac sa zo z\u00e1padu na v\u00fdchod \u2013 s\u00fa z\u00e1rove\u0148 severnou hranicou Ve\u013ekej Sk\u00fdtie. V tomto duchu ich aj zobrazovali na ich prv\u00fdch map\u00e1ch Zeme \u2013 na mape zo 6. storo\u010dia pred n. l. Hekateia Mil\u00e9tskeho. O vzdialen\u00fdch Severn\u00fdch hor\u00e1ch, ktor\u00e9 sa \u0165ahaj\u00fa od z\u00e1padu na v\u00fdchod, p\u00edsal aj otec hist\u00f3rie Herodotos. O nepredstavite\u013enej, fantastickej ve\u013ekosti Ripejsk\u00fdch h\u00f4r s\u00edce Aristoteles pochyboval, ale v ich existenciu veril. Bol presved\u010den\u00fd, \u017ee smerom k Severu sa zem dv\u00edha \u2013 preto\u017ee slnko tam je ni\u017e\u0161ie ako na juhu \u2013 a \u017ee z t\u00fdchto h\u00f4r vytekaj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161ie rieky Eur\u00f3py, okrem Dunaja-Istry. Za Ripejsk\u00e9 hory umiest\u0148ovali starogr\u00e9cki a staror\u00edmski geografovia Ve\u013ek\u00fd Severn\u00fd, alebo inak Sk\u00fdtsky oce\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n

Ot\u00e1zka toho, kde sa v skuto\u010dnosti nach\u00e1dzaj\u00fa tieto hory sa dlh\u00fa dobu v\u00f4bec nerie\u0161ila. Bol vysloven\u00fd predpoklad, \u017ee zostavovatelia Avesty a Rigvedy svojimi hymnusmi ospevovali hrebene Uralu. \u00c1no \u2013 Uralsk\u00e9 hory s\u00fa umiestnen\u00e9 severne od Indie aj Ir\u00e1nu. Ural je aj bohat\u00fd na zlato a poklady a \u0165ah\u00e1 sa aj \u010faleko k severn\u00e9mu moru (dnes). Akur\u00e1t \u017ee ako Avesta a Rigveda, tak aj antick\u00e9 zdroje neust\u00e1le opakuj\u00fa, \u017ee posv\u00e4tn\u00e9 hory Chara \u010di Meru, rovnako ako Ripejsk\u00e9 hory sa \u0165ahaj\u00fa zo z\u00e1padu na v\u00fdchod, pri\u010dom Ural je stroho orientovan\u00fd zo severu ja juh. V\u0161etci \u2013 Avesta, V\u00e9dy, Herodotos aj Aristoteles \u2013 tvrdili, \u017ee ve\u013ek\u00e9 Severn\u00e9 hory delia zem na Sever a Juh, pri\u010dom Ural ju del\u00ed na V\u00fdchod a Z\u00e1pad.<\/p>\n\n\n\n

M\u00f4\u017eeme si to teda predbe\u017ene zosumarizova\u0165 \u2013 star\u00fdmi zdrojmi opisovan\u00e9 hory le\u017eia na Severe a kolmo vo\u010di Uralu. S\u00fa v krajine Hyperborea, t.j. krajinou na krajnom severe. My dnes ur\u010dite nie sme na krajnom severe, ani nad Vysok\u00fdmi Tatrami nevidno pol\u00e1rnu \u017eiaru. Je to s\u00edce trochu od veci, ale v Tatr\u00e1ch je zn\u00e1my jav \u201eVidmo\u201c, ktor\u00fd tie\u017e stoj\u00ed za zmienku.<\/p>\n\n\n\n

Ale bolo to v\u017edy takto? Ve\u010f opisy v star\u00fdch textoch poch\u00e1dzaj\u00fa z hlb\u00edn prad\u00e1vnych vekov \u2013 nikto nevie kedy boli naozaj nap\u00edsan\u00e9, t.j. kedy boli zaznamenan\u00e9 zdrojov\u00e9 riadky. Preto\u017ee \u2013 ako to pri star\u00fdch textoch b\u00fdva \u2013 s\u00fa \u010dasto kompil\u00e1ciou r\u00f4znych \u00fadajov z neraz rozli\u010dn\u00fdch \u010dasov\u00fdch \u00fasekov. Ve\u010f \u00c1rijci ich zapisovali pred cca 5 000 rokmi po pr\u00edchode do Indie, ale podklady si u\u017e priniesli so sebou, t.j. museli to by\u0165 texty ove\u013ea star\u0161ie ako tie, ktor\u00e9 za\u010dali z nich zostavova\u0165. A opisova\u0165 a upravova\u0165 ich museli, preto\u017ee opisovali Znanie, ktor\u00e9 nebolo vtedaj\u0161\u00edm domorodcom na ich stupni rozumov\u00e9ho v\u00fdvoja pr\u00edstupn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Dnes u\u017e vedci pova\u017euj\u00fa m\u00fdty za skoncentrovan\u00fa minulos\u0165. Skoncentrovan\u00fa tak, \u017ee h\u013abku vekov v nich obsiahnut\u00fdch sotva mo\u017eno \u013eahko vyextrahova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Do \u00favahy teda mus\u00edme bra\u0165 aj to, \u017ee star\u00e9 texty s\u00fa ve\u013emi \u010dasto \u2013 m\u00f4\u017eeme poveda\u0165 \u017ee spravidla \u2013 kompil\u00e1ciou viacer\u00fdch zdrojov, pri\u010dom ka\u017ed\u00fd zdroj naj\u010dastej\u0161ie poch\u00e1dza z inej \u00e9ry. Ak Paracelsus spom\u00edna krajinu Hyperboreu, hovor\u00ed o krajine na sever aj od jeho miesta p\u00f4sobenia \u2013 a on sa narodil vo \u0160vaj\u010diarsku a v dobe ove\u013ea mlad\u0161ej. Teda u\u017e vieme, \u017ee nejde o Ural, ale ani o Alpy. Himal\u00e1je a Kaukaz rovnako vylu\u010dujeme, preto\u017ee tieto hory boli v \u010dasoch \u00c1rijskej r\u00ed\u0161e v Indii v podstate \u201ena dosah\u201c, teda nie \u201e\u010faleko na Krajnom Severe\u201c, t.j. v Hyperboreji. A za spom\u00ednan\u00fdmi horami u\u017e \u010fal\u0161\u00edch \u2013 smerom k Severn\u00e9mu oce\u00e1nu \u2013 h\u00f4r jednoducho niet.<\/p>\n\n\n\n

Pre n\u00e1zornos\u0165 si pribl\u00ed\u017eme t\u00fato alternat\u00edvu pomocou m\u00e1p, ktor\u00e9 s\u00fa ka\u017ed\u00e9mu k dispoz\u00edcii na internete. M\u00e1me na mysli internetov\u00e9 zdroje Google Maps a mapy.sk. Referen\u010dn\u00fd bod bude pre n\u00e1s Dill\u00ed v Indii:<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Ak si porovn\u00e1me smer na Sever, tak Vysok\u00e9 Tatry tam \u2013 smerom z Indie \u2013 ur\u010dite nie s\u00fa. Ale to iba za s\u00fa\u010dasnej polohy zemsk\u00fdch p\u00f3lov.<\/p>\n\n\n\n

Spomenuli sme \u201eza s\u00fa\u010dasnej polohy zemsk\u00fdch p\u00f3lov\u201c, \u010do znamen\u00e1, \u017ee zemsk\u00e9 p\u00f3ly neboli v\u017edy tam, kde s\u00fa dnes. Hoci tento fakt nie je \u201epopul\u00e1rny\u201c, existuj\u00fa d\u00f4kazy zalo\u017een\u00e9 na materi\u00e1lnych v\u00fdskumoch vedcov u\u017e po nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed. O \u010do teda ide?<\/p>\n\n\n\n

M\u00f4\u017eu sa p\u00f3ly pohybova\u0165? T\u00e1to veta m\u00f4\u017ee znamena\u0165 nieko\u013eko rozdielnych vec\u00ed. Ak by sme predpokladali ofici\u00e1lnu verziu gu\u013eatej zeme, ktorej os je pod ur\u010dit\u00fdm n\u00e1klonom vo\u010di Slnku, tak pohyb m\u00f4\u017ee znamena\u0165 napr\u00edklad zmenu n\u00e1klonu zemskej osi vo\u010di Slnku. O zmene tohto uhlu n\u00e1klonu nehovor\u00edme.<\/p>\n\n\n\n

Existuje te\u00f3ria, pod\u013ea ktorej je Zem harmonick\u00fdm symetrick\u00fdm \u00fatvarom, ktor\u00fd je podobn\u00fd kry\u0161t\u00e1lu. Napr\u00edklad u\u017e Sokrates hovoril svojmu \u017eiakovi Simmiasovi: \u201eChlap\u010de m\u00f4j, skuto\u010dn\u00e1 Zem pri poh\u013eade zhora vyzer\u00e1 ako jedna z t\u00fdchto l\u00f4pt, ktor\u00e9 s\u00fa vyroben\u00e9 z dvan\u00e1stich k\u00faskov ko\u017ee zo\u0161it\u00fdch dohromady\u201c. O nejak\u00fdch 2 000 rokov nesk\u00f4r \u2013 v \u0161es\u0165desiatych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia \u2013 traja rusk\u00ed vedci dostali n\u00e1pad kriticky presk\u00fama\u0165 gl\u00f3bus. H\u013eadali nejak\u00fd opakuj\u00faci sa prvok \u010di prvky, ktor\u00e9 by sa zhodovali s ur\u010dit\u00fdmi miestami, ktor\u00e9 s\u00fa zn\u00e1me z dej\u00edn. Po nieko\u013ek\u00fdch rokoch v\u00fdskumu uverejnili v popul\u00e1rnom moskovskom \u010dasopise Akad\u00e9mie vied ZSSR Ch\u00e9mia a \u017divot<\/em> svoje zistenia. \u010cl\u00e1nok mal nadpis: \u201eJe Zem Ve\u013ek\u00fd Kry\u0161t\u00e1l?\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Oni sami to prezentovali ako ak\u00fasi \u201eMatricu kozmickej energie\u201c, ktor\u00fa \u201evbudovali\u201c do \u0161trukt\u00fary Zeme tak, \u017ee v\u00fdsledn\u00fd obraz bol pr\u00edstupn\u00fd \u0161irokej vrstve \u010ditate\u013eov. \u010eal\u0161\u00ed sovietsky \u010dasopis pre populariz\u00e1ciu vedy mladej gener\u00e1cii \u2013 Komsomolsk\u00e1 Pravda<\/em> \u2013 sa chytil tejto my\u0161lienky a navrhol predpoklad, \u017ee Zem za\u010dala svoju existenciu ako kry\u0161t\u00e1l, pri\u010dom sa iba pomaly, postupne zmenila na tvar, ktor\u00fd je zn\u00e1my dnes.<\/p>\n\n\n\n

Pod\u013ea tejto hypot\u00e9zy sa kry\u0161t\u00e1l st\u00e1le d\u00e1 rozpozna\u0165 v pentagon\u00e1lnych dosk\u00e1ch pokr\u00fdvaj\u00facich povrch gl\u00f3busu \u2013 dodekahedronu. Na \u0148om je nalo\u017een\u00fdch 20 rovnostrann\u00fdch trojuholn\u00edkov. Pod\u013ea n\u00e1zoru autorov, mo\u017eno cel\u00fa geometrick\u00fa \u0161trukt\u00faru pon\u00edma\u0165 ako syst\u00e9m, ktor\u00fd sed\u00ed na antick\u00e9 civiliz\u00e1cie a ich v\u00fdvoj. Mysl\u00ed sa t\u00fdm odraz v\u00fdvoja na povrchu zemskej k\u00f4ry v z\u00e1vislosti od jej vn\u00fatornej \u0161trukt\u00fary: zemsk\u00e9 zlomy, magnetick\u00e9 anom\u00e1lie, \u010di mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch lokal\u00edt, ktor\u00e9 le\u017eia na hran\u00e1ch mrie\u017eky, ktor\u00e1 pokr\u00fdva Zem:<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Zemsk\u00e1, kry\u0161talick\u00e1 mrie\u017eka, ktor\u00e1 nesk\u00f4r dostlala v odborn\u00fdch kruhoch n\u00e1zov \u201eRusk\u00e1 Mrie\u017eka\u201c; pova\u017euje Zem za gigantick\u00fd kry\u0161t\u00e1l:<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Niektor\u00e9 s\u00favislosti hypot\u00e9zy Planet\u00e1rneho mrie\u017ekov\u00e9ho syst\u00e9mu s\u00fa v\u0161ak rozhodne \u0165a\u017eko prehliadnute\u013en\u00e9:<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n