{"id":967,"date":"2019-12-19T17:42:00","date_gmt":"2019-12-19T16:42:00","guid":{"rendered":"https:\/\/rano.tartaria.sk\/?p=967"},"modified":"2019-12-19T17:42:00","modified_gmt":"2019-12-19T16:42:00","slug":"rus-slovienov-a-rus-kyjevska-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/?p=967","title":{"rendered":"RUS SLOVIENOV A RUS KYJEVSK\u00c1 3"},"content":{"rendered":"\n<figure class=\"wp-block-image\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/12\/rus_sl_01.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11814\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><a href=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/rus-slovienov-a-rus-kyjevska-2\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\">pokra\u010dovanie<\/a><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;ka\u017edom v\u00e1\u017enej\u0161om pokuse o&nbsp;zorientovanie sa v slavistike v\u017edy naraz\u00edme na jeden Letopis, ktor\u00fd je jedin\u00fdm ofici\u00e1lne uzn\u00e1van\u00fdm zdrojom etnografie kme\u0148ov V\u00fdchodnej (v skuto\u010dnosti v\u0161ak Strednej) Eur\u00f3py pre obdobie 9.-12. storo\u010dia. Tento letopis nesie n\u00e1zov \u201ePoves\u0165 Vremennych Liet\u201c, \u010do m\u00f4\u017eeme v&nbsp;dne\u0161nom jazyku v\u00fdznamovo prelo\u017ei\u0165 \u2013 pre na\u0161e potreby \u2013 ako \u201ePoves\u0165 Star\u00fdch \u010cias\u201c. Aby sme v\u0161ak nevytv\u00e1rali rozdelenia tam, kde v&nbsp;skuto\u010dnosti nie s\u00fa, tak v&nbsp;na\u0161om pokra\u010dovan\u00ed o&nbsp;Rusi Slovienov pre tento Letopis budeme v&nbsp;\u010fal\u0161om pou\u017e\u00edva\u0165 skratku \u201ePVL\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ako sme u\u017e uk\u00e1zali&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/rus-slovienov-a-rus-kyjevska-i\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\">v&nbsp;prvom diele n\u00e1\u0161ho \u010dl\u00e1nku<\/a>, tak \u201eSlovien\u201c bolo ozna\u010denie pre v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov niekdaj\u0161ej D\u0155\u017eavy, ktor\u00e1 pokr\u00fdvala zna\u010dn\u00e9 \u00fazemie dne\u0161nej Eur\u00f3py. Pre istotu to zopakujeme \u2013 ide o&nbsp;\u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Slovenska, Moravy, \u010ciech, Po\u013eska, v\u00fdchodnej \u010dasti Nemecka (b\u00fdval\u00e9 V\u00fdchodn\u00e9 Nemecko) vr\u00e1tane ostrova Rujana a&nbsp;Arkony, \u010das\u0165 Franc\u00fazska (\u00fazemie Katarov), \u0160vaj\u010diarska, Rak\u00faska, Severn\u00e9ho Talianska (dodnes maj\u00fa v&nbsp;znaku Per\u00fanovu Hviezdu), krajiny b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vie, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko, Ma\u010farsko, aj pribli\u017ene polovica dne\u0161nej Ukrajiny. Pr\u00e1ve na tomto zlomku p\u00f4vodnej Rusi Slovienov jezuiti vymysleli nikdy neexistuj\u00faci subjekt pod n\u00e1zvom \u201eKyjevsk\u00e1 Rus\u201c. Skuto\u010dn\u00fdm centrom D\u0155\u017eavy bola Karpatsk\u00e1 kotlina. Aby bol dodr\u017ean\u00fd Kon Stavby Sveta \u2013 aby predi\u0161li svojej likvid\u00e1cii \u2013 tak museli ponecha\u0165 alternat\u00edvnu inform\u00e1ciu, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee tomu, kto nev\u00e1ha pou\u017ei\u0165 svoju vlastn\u00fa V\u00f4\u013eu a&nbsp;rozumne uva\u017eova\u0165, n\u00e1js\u0165 cestu nazad. Jedna z&nbsp;podmienok n\u00e1jdenia takejto cesty je neobracanie vlastnej pozornosti na \u0161iroko reklamovan\u00e9 mainstreamov\u00e9 verzie minulosti, ale zamera\u0165 svoju pozornos\u0165 \u00faplne in\u00fdm smerom.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pri \u010d\u00edtan\u00ed PVL r\u00fdchlo zist\u00edte, \u017ee v texte sa ani raz nespom\u00edna&nbsp;\u201eKyjevsk\u00e1 Rus\u201c. Situ\u00e1cia je nakonfigurovan\u00e1 tak, \u017ee v\u0161etky pr\u00e1ce odvol\u00e1vaj\u00face sa na PVL tento Letopis automaticky stoto\u017e\u0148uj\u00fa s inak fikt\u00edvnou Kyjevskou Rusou. Presne to ist\u00e9 plat\u00ed aj o diele Hist\u00f3ria od byzantsk\u00e9ho historika Leva Diakona. Pre\u0148ho s\u00fa Rusi a Sk\u00fdti jeden a ten ist\u00fd n\u00e1rod ale Kyjevsk\u00fa Rus&nbsp;\u2013 s ktorou Kon\u0161tantinopol zv\u00e1dzal vojny ktor\u00e9 on op\u00edsal \u2013 nepozn\u00e1. Ak sa pozornej\u0161ie zah\u013abime uvid\u00edme, \u017ee tak isto \u201evyrobili\u201c nikdy neexistuj\u00facu Ve\u013ek\u00fa Moravu. My sme sami seba volali inak, svojim n\u00e1zvom. \u017dili sme tu, bojovali sme proti nepriate\u013eom, ale boli sme to my, preto h\u013eadajme aj na\u0161e podania. Cudzieho u\u017e bolo viac ne\u017e dos\u0165.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pre posudzovanie ran\u00fdch dej\u00edn Rusov s\u00fa najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie v&nbsp;PVL pou\u017e\u00edvan\u00e9 etnonymy \u201eVariagovia\u201c, \u201e\u0420\u0223\u0441\u044c\u201c, \u201eSlovieni\u201c. Okrem t\u00fdchto tu n\u00e1jdeme aj zmienky o \u201ePo\u013eanoch\u201c, \u201eDerev\u013eanoch\u201c a&nbsp;in\u00fdch n\u00e1rodoch.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pre na\u0161u pr\u00e1cu s&nbsp;textom PVL budeme pou\u017e\u00edva\u0165 verziu prepisu, ktor\u00fa dnes pou\u017e\u00edvaj\u00fa rusk\u00ed a&nbsp;aj ukrajinsk\u00ed b\u00e1datelia, \u010d\u00edm m\u00e1me na mysli prepis PVL do dne\u0161nej ruskej azbuky. Z\u00e1rove\u0148 zachov\u00e1vame rusk\u00fa ortografiu (ve\u013ek\u00e9\/mal\u00e9 p\u00edsmen\u00e1). Tu v\u0161ak hne\u010f dodajme, \u017ee v&nbsp;t\u00fdchto \u201eodborn\u00fdch\u201c kruhoch \u2013 vr\u00e1tane dom\u00e1cich \u2013 principi\u00e1lne nepou\u017e\u00edvaj\u00fa Starosloviensku Bukvicu. N\u00e1m tu hne\u010f mus\u00ed vysko\u010di\u0165 logick\u00e1 ot\u00e1zka: Ako mo\u017eno nie\u010do podstatn\u00e9 vyp\u00e1tra\u0165 z&nbsp;minulosti Slovienov, ak nepou\u017eijeme Starosloviensku Bukvicu\u201c? Profesion\u00e1lni historici aj lingvisti z\u00e1sadne popieraj\u00fa princ\u00edp ukladania Obrazov do star\u00fdch textov. Nu\u017e, niet sa \u010domu divi\u0165. Na kodifikovan\u00fa verziu (k\u00fdm vlastne?) staroslovienskeho jazyka a&nbsp;Bukvice si sami sebe udelili \u201epatent\u201c, ale o podstate Obrazov\u00e9ho myslenia Kult\u00fary Slovienov nemaj\u00fa ani po\u0148atia. Nu\u017e teda \u2013 star\u00e1 pesni\u010dka. \u010comu nerozumej\u00fa, to neexistuje. A&nbsp;\u010domu rozumej\u00fa, na to si uzurpuj\u00fa pr\u00e1vo veta. A to e\u0161te nehovor\u00edme o Staroslovienskej Bukvici, ktor\u00e1&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/staroslovienska-bukvica-v-rakusko-uhorsku\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\">bola pou\u017e\u00edvan\u00e1 e\u0161te rak\u00faskym cis\u00e1rom Jozefom II<\/a>.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Okrem toho, do ofici\u00e1lnej verzie minulosti \u2013 hist\u00f3rie, nie dej\u00edn \u2013 u\u017e investovali tak\u00e9 enormn\u00e9 mno\u017estvo prostriedkov, \u017ee ak sa objav\u00ed hist\u00f3rii protire\u010diaci dejinn\u00fd d\u00f4kaz \u2013 t\u00fdm hor\u0161ie pre d\u00f4kaz.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Na tomto mieste zopakujme, \u017ee v\u00fdraz \u201e\u0420\u0223\u0441\u044c\u201c \u010d\u00edtame v&nbsp;Staroslovienskej Bukvici ako \u201eRouse\u201c, preto\u017ee \u201em\u00e4kk\u00fd znak\u201c sa stal \u201em\u00e4kk\u00fdm znakom\u201c a\u017e \u00fapravou zvy\u0161ku Bukvice na socialistick\u00fa azbuku bo\u013e\u0161evikom Luna\u010darsk\u00fdm v&nbsp;roku 1918. M\u00e4kk\u00fd znak je v p\u00f4vodnej Bukvici nepr\u00edzvu\u010dn\u00e9 \u201ee\u201c. Preto nejde o&nbsp;toponym (n\u00e1zov krajiny) \u201eRus\u201c, ale o&nbsp;etnonym (n\u00e1zov n\u00e1roda), ktor\u00fd na na\u0161om \u00fazem\u00ed \u017eil \u2013 a&nbsp;v&nbsp;podstate dodnes \u017eije. Teda na na\u0161om \u00fazem\u00ed \u017eil n\u00e1rod pod n\u00e1zvom \u201eRuse\u201c. Bukvica Ouk \u2013 \u0223 \u2013 m\u00e1 hlavn\u00fd Obraz Ustoj, t.j. \u017eivot na b\u00e1ze Vesm\u00edrnych Konov Stavby Sveta \u2013 hoci nep\u00edsan\u00fdch \u2013 a&nbsp;nie z\u00e1konov \u201ezaKon(om)\u201c, ktor\u00e9 si vyd\u00e1vaj\u00fa v\u017edy pr\u00e1ve vl\u00e1dnuci oligarchovia. Tu iba \u2013 hoci trochu predbiehame \u2013 zd\u00f4raznime, \u017ee v&nbsp;staroslovien\u010dine bol (N\u00e1rod) Ruse o\u010dividne \u017eensk\u00e9ho rodu, preto\u017ee vo v\u0161etk\u00fdch slovansk\u00fdch jazykoch sa privlast\u0148ovacie z\u00e1meno \u017eensk\u00e9ho rodu vytv\u00e1ra pr\u00edponou \u2013in. Pr\u00edkladov je nadosta\u010d: matka\/ matk-in, \u017eena\/ \u017een-in, sestra\/ sestr-in a&nbsp;podobne.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>Teda \u010dlen N\u00e1roda Ruse je Rusin<\/strong>&nbsp;\u2013 v&nbsp;dnes pou\u017e\u00edvanej podobe. Komu sa to zd\u00e1 nespr\u00e1vne, nedajte sa odradi\u0165 egregori\u00e1lnymi programov\u00fdmi sugesciami. Pozorujte, \u010di pri samotnom n\u00e1zve \u201eRusin\u201c prech\u00e1dza cez va\u0161u srdcov\u00fa \u010dakru energia. Ak \u00e1no, m\u00e1te u\u017e aktivizovan\u00e9 preci\u0165ovanie, t.j. va\u0161a \u017divatma sa dok\u00e1\u017ee dosta\u0165 do priestoru 7.-8.-9. \u010cakry. A&nbsp;tu u\u017e si viete overova\u0165 veci sami. Ak prech\u00e1dza pri posudzovan\u00ed akejko\u013evek inform\u00e1cie energia, tak dan\u00e1 inform\u00e1cia je v&nbsp;tej \u010di onej podobe pravdiv\u00e1. Potom m\u00f4\u017ee nast\u00fapi\u0165 rozumov\u00e1 aktivita a h\u013eadanie \u010fal\u0161\u00edch s\u00favislost\u00ed. Ale ak za\u010dne \u2013 pod vplyvom nejakej inform\u00e1cie \u2013 p\u00f4sobi\u0165 najsk\u00f4r rozum a&nbsp;a\u017e potom sa aktivizuje energia v&nbsp;podobe em\u00f3ci\u00ed \u2013 nie je to va\u0161a inform\u00e1cia, ste v&nbsp;Matrixe. \u010co robi\u0165 rozhodujete vy sami.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;\u00favodnej \u010dasto PVL sa otv\u00e1ra k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 ot\u00e1zka:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u201e<\/strong><strong>\u041e\u0442\u043a\u0443\u0434\u0430 \u0435\u0441\u0442\u044c \u043f\u043e\u0448\u043b\u0430 \u0420\u0443\u0441\u043a\u0430\u044f \u0417\u0435\u043c\u043b\u044f<\/strong><strong>\u201c<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A&nbsp;na ot\u00e1zku \u2013 odkia\u013e poch\u00e1dza Rusk\u00e1 Zem \u2013 aj budeme h\u013eada\u0165 odpove\u010f.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Za\u010dnime pojmom Variagovia. Ich dejiny sa na Rusi otv\u00e1raj\u00fa rokom 6367 (od UMHCH), \u010do je kres\u0165ansk\u00fd rok 859. Tu sa spom\u00edna, \u017ee Variagovia \u2013 ktor\u00ed prich\u00e1dzali spoza mora \u2013 vyberali da\u0148 od \u010ciudov, Slovienov, Meriov, Vesov a&nbsp;Krivi\u010dov. V&nbsp;roku 6370\/862 sa najsk\u00f4r hovor\u00ed o&nbsp;ich vyhnan\u00ed, potom v\u0161ak o&nbsp;ich pozvan\u00ed. Hoci v&nbsp;literat\u00fare sa d\u00e1vno \u2013 akosi \u201es\u00e1m osebe\u201c \u2013 udom\u00e1cnil zvrat \u201epozvanie Variagov\u201c, nezodpoved\u00e1 to pravde, inform\u00e1cia nie je spr\u00e1vna. V&nbsp;texte PVL sa hovor\u00ed o \u201epozvan\u00ed knie\u017eat\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;opise, kde sa prv\u00fd a&nbsp;posledn\u00fd raz na str\u00e1nkach PVL objavuje Riurik, je mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00fd opis letopisca, ktor\u00fd objas\u0148uje \u010ditate\u013eovi pojem \u201e\u0420\u0223\u0441\u044c\u201c pomocou Variagov:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u2026<\/strong><strong>\u0438\u0434\u043e\u0448\u0430 \u0437\u0430 \u043c\u043e\u0440\u0435 \u043a \u0432\u0430\u0440\u044f\u0433\u043e\u043c\u044a<\/strong><strong>&nbsp;\u2013&nbsp;<\/strong><strong>\u043a \u0440\u0443\u0441\u0438<\/strong><strong>&nbsp;\u2013&nbsp;<\/strong><strong>\u0441\u0438\u0446\u0435 \u0431\u043e \u0437\u0432\u0430\u0445\u0443\u0442\u044c \u0442\u044b \u0432\u0430\u0440\u044f\u0433\u0438 \u0440\u0443\u0441\u044c<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u044f\u043a\u043e \u0441\u0435 \u0434\u0440\u0443\u0437\u0438\u0438 \u0437\u043e\u0432\u0443\u0442\u0441\u044f \u0441\u0432\u0435\u0435<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0434\u0440\u0443\u0437\u0438 \u0436\u0435 \u0443\u0440\u043c\u0430\u043d\u0438<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0430\u043d\u0433\u043b\u044f\u043d\u0435<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438\u043d\u0438\u0438 \u0433\u043e\u0442\u0435<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0442\u0430\u043a\u043e \u0438 \u0441\u0438\u0438<\/strong><strong>\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">T\u00fato vetu sme u\u017e \u2013 s\u00edce zna\u010dne dopredu \u2013 rozoberali v&nbsp;predch\u00e1dzaj\u00facich dieloch. A tento odstavec formuje predstavu o&nbsp;Variagoch ako o&nbsp;samostatnom etniku, teda n\u00e1rode. Vo variante PVL je z&nbsp;Lavrentievskeho Letopisu pou\u017eit\u00e1 veta:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u2026\u0438 \u043e\u0442 \u0442\u0435\u0445 \u0432\u0430\u0440\u044f\u0433\u044c \u043f\u0440\u043e\u0437\u0432\u0430\u0441\u044f \u0440\u0443\u0441\u043a\u0430\u044f \u0437\u0435\u043c\u043b\u044f \u043d\u043e\u0432\u0443\u0433\u043e\u0440\u043e\u0434\u0446\u0438 \u2013 \u0442\u0438 \u0441\u0443\u0442\u044c \u043b\u044e\u0434\u0435 \u043d\u043e\u0443\u0433\u043e\u0440\u043e\u0434\u0446\u0438 \u043e\u0442 \u0440\u043e\u0434\u0430 \u0432\u0430\u0440\u044f\u0436\u044c\u0441\u043a\u0430, \u043f\u0440\u0435\u0436\u0435 \u0431\u043e \u0431\u044b\u0448\u0430 \u0441\u043b\u043e\u0432\u0435\u043d\u0438\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A&nbsp;tu u\u017e prich\u00e1dzame k&nbsp;prv\u00e9mu d\u00f4kazu, \u017ee nejde o&nbsp;p\u00f4vodn\u00fd text Letopisu, ale o&nbsp;neskor\u0161\u00ed doplnok pri niektorom z&nbsp;n\u00e1sledn\u00fdch prepisov. Je to preto, lebo:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li><strong>Novgorod a\u00a0jeho zeme sami seba NIKDY nenaz\u00fdvali Rusou a\u00a0Rusmi;<\/strong><\/li>\n\n\n\n<li><strong>\u201eRusk\u00e1 Zem\u201c dostala n\u00e1zov nie od Variagov, ale od Rusov, ktor\u00ed pri\u0161li spolu s\u00a0Riurikom, a\u00a0to ku\u00a0Slovienom.<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u010eal\u0161ie zmienky o&nbsp;Variagoch s\u00fa v&nbsp;rokoch 6390\/882, 6406\/898, 6415\/907, 6453\/945, 6488\/980, 6523\/1015, 6526\/1018, 6532\/1024, \u010di 6542\/1034. Ale vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto pr\u00edpadoch s\u00fa spom\u00ednan\u00ed v\u00fdlu\u010dne ako n\u00e1jomn\u00ed \u017eoldnieri, ktor\u00ed pri\u0161li spoza mora, pri\u010dom sa im neprid\u00e1vaj\u00fa \u017eiadne etnick\u00e9 pr\u00edvlastky.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Napr\u00edklad pri Olegovej v\u00fdprave z&nbsp;Novgorodu proti Kyjevu sa uv\u00e1dza:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u2026<\/strong><strong>\u043f\u043e\u0435\u043c\u044a \u0432\u043e\u0438 \u0441\u0432\u043e\u0438 \u043c\u043d\u043e\u0433\u0438<\/strong><strong>:&nbsp;<\/strong><strong>\u0432\u0430\u0440\u044f\u0433\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0447\u0443\u0434\u044c<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0441\u043b\u043e\u0432\u0435\u043d\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u043c\u0435\u0440\u044e<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0432\u0435\u0441\u044c<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u043a\u0440\u0438\u0432\u0438\u0447\u0438<\/strong><strong>\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Teda hoci sa na za\u010diatku v\u00fdpravy spom\u00edna viacero n\u00e1rodov, pri Kyjeve \u2013&nbsp;<strong>u\u017e na mieste<\/strong>&nbsp;\u2013 s\u00fa v&nbsp;texte spom\u00ednan\u00ed&nbsp;<strong>iba&nbsp;Slovieni<\/strong>&nbsp;<strong>a<\/strong>&nbsp;<strong>Variagovia.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Obdobn\u00e1 situ\u00e1cia je aj pri opise Olegovej v\u00fdpravy proti Kon\u0161tant\u00ednopolu (Carihradu) v&nbsp;roku 6415\/907. Pred v\u00fdpravou je opis ohromnej arm\u00e1dy Olega:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u2026<\/strong><strong>\u043f\u043e\u044f \u0436\u0435 \u043c\u043d\u043e\u0436\u044c\u0441\u0442\u0432\u043e \u0432\u0430\u0440\u044f\u0433<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0441\u043b\u043e\u0432\u0435\u043d<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u0447\u0443\u0434\u0438<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u043a\u0440\u0438\u0432\u0438\u0447\u0438<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u043c\u0435\u0440\u044e<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u043f\u043e\u043b\u044f\u043d\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u0441\u0435\u0432\u0435\u0440\u0443<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u0434\u0435\u0440\u0435\u0432\u043b\u044f\u043d\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u0445\u043e\u0440\u0432\u0430\u0442\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u0434\u0443\u043b\u0435\u0431\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u0442\u0438\u0432\u0435\u0440\u0446\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u044f\u0436\u0435 \u0441\u0443\u0442\u044c \u0442\u043e\u043b\u043a\u043e\u0432\u0438\u043d\u044b<\/strong><strong>\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>T\u00edto \u2013 pod\u013ea PVL \u2013 predstavuj\u00fa Ve\u013ek\u00fa Sk\u00fdtiu.<\/strong>&nbsp;Na mieste ur\u010denia sa v\u0161ak u\u017e \u2013 ako obvykle \u2013 spom\u00ednaj\u00fa iba \u201e<strong>\u0440\u0223\u0441\u044c<\/strong>\u201c<strong>&nbsp;(Ruse) a&nbsp;Slovieni<\/strong>. V\u0161imnite si, \u017ee v&nbsp;star\u00fdch textoch \u2013 okrem PVL aj v&nbsp;Hist\u00f3rii od byzantsk\u00e9ho \u0161\u013eachtica a&nbsp;dvorn\u00e9ho historika Leva Diakona \u2013 s\u00fa otvorene Rusi naz\u00fdvan\u00ed z\u00e1rove\u0148 Sk\u00fdtmi(!).<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Analogick\u00e1 situ\u00e1cia je aj v&nbsp;opise roku 6452\/844 pri opise vojska Igora, ktor\u00fd:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u2026<\/strong><strong>\u0441\u043e\u0432\u043e\u043a\u0443\u043f\u0438\u043b \u0432\u043e\u044f \u043c\u043d\u043e\u0433\u0438<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0432\u0430\u0440\u044f\u0433\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u0440\u0443\u0441\u044c<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u043f\u043e\u043b\u044f\u043d\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u0441\u043b\u043e\u0432\u0435\u043d\u044b<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u043a\u0440\u0438\u0432\u0438\u0447\u0438<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0438 \u043f\u0435\u0447\u0435\u043d\u0435\u0433\u0438<\/strong><strong>\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pri\u010dom na mieste ur\u010denia sa s&nbsp;n\u00edm znovu ocit\u00e1 u\u017e iba \u201edru\u017eina\u201c (\u201e<strong>\u0440\u0223\u0441\u044c<\/strong>\u201c), ktor\u00e1 \u0161la na Carihrad po mori a&nbsp;Pe\u010denegovia, ktor\u00ed po uzavret\u00ed mieru odi\u0161li dob\u00fdva\u0165 \u201ebulharsk\u00fa zem\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Medzi dobov\u00e9 svedectv\u00e1 patria aj ofici\u00e1lne dokumenty, ktor\u00e9 vyd\u00e1val byzantsk\u00fd cis\u00e1r. Po gr\u00e9cky sa naz\u00fdvaj\u00fa \u201echrysobullon\u201c, \u010do m\u00f4\u017eeme pon\u00edma\u0165 ako \u201ezlat\u00e1 bula\u201c, \u201epe\u010da\u0165\u201c. Je to sl\u00e1vnostn\u00fd dokument byzantsk\u00e9ho cis\u00e1ra. Vo forme chrysobullov sa publikovali z\u00e1kony, medzin\u00e1rodn\u00e9 dohody s&nbsp;in\u00fdmi krajinami, \u010di d\u00f4le\u017eit\u00e9 cis\u00e1rskej oznamy. V&nbsp;starom R\u00edme sa tieto dokumenty naz\u00fdvali edikty.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/rus_sl_02.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11817\"\/><\/figure>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/rus_sl_03.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11818\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Rusk\u00fd b\u00e1date\u013e V. G. Vasilievskij sk\u00famal buly byzantsk\u00fdch cis\u00e1rov. Opakovane sa v&nbsp;nich \u2013 v&nbsp;nami sledovanom obdob\u00ed \u2013 objavuje probl\u00e9m, ktor\u00fd treba rie\u0161i\u0165 a\u017e z&nbsp;poz\u00edcie cis\u00e1ra. Probl\u00e9m spo\u010d\u00edva vtom, \u017ee kl\u00e1\u0161tory, domy a&nbsp;obydlia treba zbavi\u0165 od pobytu rozli\u010dn\u00fdch vojensk\u00fdch oddielov, menovite od:<\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li>Variagov, Rosov, Sarakinov, Frankov (rok 1066);<\/li>\n\n\n\n<li>Rusov, Variagov, Kulpingov, Frankov, Bulharov alebo Sarakinov (1075);<\/li>\n\n\n\n<li>Rusov, Varangov, Kulpingov, Frankov,\u00a0<strong>Inglingov<\/strong>, Frankov, Nemcov, Bulharov, Sarakinov, Alanov, Obezov, \u201eNesmrte\u013en\u00fdch\u201c a\u00a0v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch, Gr\u00e9kov a\u00a0cudzincov (1088).<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ur\u010dite v\u00e1m neunikla zmienka o&nbsp;<strong>Inglingoch<\/strong>, ktor\u00ed sa objavuj\u00fa v&nbsp;texte PVL. T\u00e1to inform\u00e1cia akosi unik\u00e1 \u201eodborn\u00edkom\u201c na ofici\u00e1lnu hist\u00f3riu\u2026<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;texte je spom\u00ednan\u00fd aj v\u00fdraz \u201eVarang\u201c, \u010do je \u0161kandin\u00e1vska verzia v\u00fdrazu \u201eVariag\u201c. Hoci existuj\u00fa v\u0161akovak\u00e9 pokusy o&nbsp;presmerovanie v\u00fdznamov, a teda napriek prijat\u00fdm v\u0161akovak\u00fdm postojom v \u201eodbornej\u201c literat\u00fare, v&nbsp;Byzancii 11. storo\u010dia term\u00edn \u201eVarang\/Variag\u201c neplatil na Rusov\/Rosov, preto\u017ee ho nepozn\u00e1 ani Kon\u0161tant\u00edn Porfirogant v&nbsp;diele \u201eDe administrando imperii\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Byzantsk\u00fd spisovate\u013e Kekaumenos \u2013 autor diela Strategikon, t.j. pr\u00edru\u010dky pre vojensk\u00e9 umenie \u2013 pri opise obliehania mesta Idrunt (dnes Otranto) v&nbsp;Taliansku hovor\u00ed, \u017ee ho br\u00e1nili \u201eRusi a&nbsp;Variagivia\u201c, t.j. pechota a&nbsp;n\u00e1morn\u00edci.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ako tvrd\u00ed Vasilievskij, v\u00fdraz Varang\/Variag sa dostal do Byzancie z&nbsp;Rusi, teda od n\u00e1s.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">PVL sa del\u00ed na nedatovan\u00fa a&nbsp;datovan\u00fa \u010das\u0165. U\u017e na za\u010diatku Letopisu je pokus o&nbsp;ur\u010denie miesta p\u00f4vodu Slovienov. Preto\u017ee u\u017e vieme, \u017ee v\u00fdraz \u201eSlovan\u201c vznikol v&nbsp;minulosti z&nbsp;p\u00f4vodn\u00e9ho v\u00fdrazu \u201eSlovien\u201c, t.j. p\u00f4vodn\u00e9ho obyvate\u013ea Rusi Slovienov, budeme pou\u017e\u00edva\u0165 p\u00f4vodn\u00fd tvar. Opis za\u010d\u00edna Potopou a&nbsp;rozdelen\u00edm \u00fazem\u00ed medzi synov Noeho, n\u00e1sledkom \u010doho bola autorom PVL pravlas\u0165 Slovienov identifikovan\u00e1 opisom p\u00f4vodn\u00e9ho roz\u0161\u00edrenia Slovienov:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u2026po Dunaji, kde je dnes zem uhorsk\u00e1 a&nbsp;bulharsk\u00e1\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Potom nasleduje vypr\u00e1vanie o&nbsp;roz\u0161\u00edren\u00ed slovienskych kme\u0148ov a&nbsp;vznik miestnych etnonymov:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u2026z Dunaja na Moravu, \u010cechy, Chorv\u00e1tsko, na Vislu, do Mazovska a&nbsp;Pomoria, na Z\u00e1padn\u00fa Dvinu, okolo jazera Ilmer na \u201eSever\u201c\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Opis sa v\u0161ak kon\u010d\u00ed omnoho v\u00fdznamnej\u0161ou fr\u00e1zou:<\/p>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center wp-block-paragraph\"><strong>\u2026<\/strong><strong>\u0438 \u0442\u0430\u043a\u043e \u0440\u0430\u0437\u0438\u0434\u0435\u0441\u044f&nbsp;\u0441\u043b\u043e\u0432\u0435\u043d\u0441\u043a\u044a \u044f\u0437\u044b\u043a<\/strong><strong>,&nbsp;<\/strong><strong>\u0442\u0435\u043c\u0436\u0435 \u0438 \u043f\u0440\u043e\u0437\u0432\u0430\u0448\u0430\u0441\u044f \u0441\u043b\u043e\u0432\u0435\u043d\u044c\u0441\u043a\u0430\u044f \u0433\u0440\u0430\u043c\u043e\u0442\u0430<\/strong><strong>\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Nie je \u0165a\u017eko vidie\u0165, \u017ee v&nbsp;pr\u00edpade biblick\u00e9ho pr\u00edbehu ide o&nbsp;neskor\u0161iu vsuvku do p\u00f4vodn\u00e9ho textu, ktor\u00fd p\u00f4vodne v\u00f4bec nebol kres\u0165ansk\u00fd \u2013 tu vlastne vid\u00edme biblick\u00fd opis rozdelenia jazykov, a&nbsp;teda vytvorenie viacer\u00fdch n\u00e1rodov z&nbsp;jedn\u00e9ho p\u00f4vodn\u00e9ho.&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/zaslubena-zem\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\">T\u00e1to technol\u00f3gia bola o\u010dividne pou\u017eit\u00e1 na na\u0161om \u00fazem\u00ed a&nbsp;na na\u0161ich Pr\u0463dkoch<\/a>&nbsp;\u2013 ve\u010f nie n\u00e1hodou ju vsunuli pr\u00e1ve do tohto textu, ktor\u00fd sa takto \u201ez\u00e1zrakom\u201c zachoval. Tieto neskor\u0161ie vsuvky do p\u00f4vodn\u00e9ho textu PVL z&nbsp;12. storo\u010dia ho zna\u010dne rozk\u00faskovali. \u010eal\u0161ia \u201epopul\u00e1rna\u201c vsuvka je napr\u00edklad legenda o putovan\u00ed apo\u0161tola Andreja. V\u0161etky tieto neskor\u0161ie vsuvky nakoniec vytvorili zm\u00e4tok z&nbsp;viny toho, kto p\u00f4vodn\u00fd text prer\u00e1bal.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Posledn\u00e1 veta o&nbsp;Slovienoch na jazere \u201eIlmer\u201c a&nbsp;v \u201eNovgorode\u201c nebola s\u00fa\u010das\u0165ou p\u00f4vodn\u00e9ho textu. Touto vsuvkou docielili, \u017ee pr\u00edchod Riurika&nbsp;\u201ec \u0440\u0443\u0441\u044c\u044e\u201c (znovu sme pri dnes aktu\u00e1lnej verzii rusk\u00e9ho jazyka)&nbsp;<strong>\u201epresunuli\u201c z&nbsp;Podunajska do oblasti dne\u0161n\u00e9ho Novgorodu a&nbsp;jazera Ilmer.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>V&nbsp;skuto\u010dnosti v\u0161ak ni\u010d tak\u00e9 neexistovalo, preto\u017ee:<\/strong><\/p>\n\n\n\n<ul class=\"wp-block-list\">\n<li><strong>Riurik pri\u0161iel v\u00fdlu\u010dne k\u00a0Slovienom a\u00a0k\u00a0NIKOMU IN\u00c9MU (do nov\u00e9ho textu s\u00fa u\u017e vsunut\u00e9 aj in\u00e9 n\u00e1rody);<\/strong><\/li>\n\n\n\n<li><strong>Novgorodci sami seba nikdy a\u00a0nikde, v\u00a0\u017eiadnom dokumente NENAZ\u00ddVALI Slovienmi. V\u017edy a\u00a0v\u00fdlu\u010dne sami seba identifikovali ako \u201eNovgorod\u010dania\u201c;<\/strong><\/li>\n\n\n\n<li><strong>U\u017e v\u00a0najstar\u0161\u00edch opisoch Pravdy Ruskej sa zoznam za\u010d\u00edna Rusinom, a\u00a0po vymenovan\u00ed rozli\u010dn\u00fdch kateg\u00f3rii knie\u017eac\u00edch sluhov a\u00a0verejn\u00fdch osobnost\u00ed sa kon\u010d\u00ed \u201eSlovienom\u201c.<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>\u041f\u0420\u0410\u0412\u0414\u0410 \u0420\u0222\u0421\u041a\u0410\u042f&nbsp;<\/strong>bola nap\u00edsan\u00e1 za\u010diatkom 11. storo\u010dia a&nbsp;po\u010das st\u00e1ro\u010d\u00ed postupne prepisovan\u00e1. Z\u00e1kladom tohto dokumentu je Pravda Jaroslava poch\u00e1dzaj\u00faca z&nbsp;11. storo\u010dia, \u010do je v&nbsp;podstate Pr\u00e1vny K\u00f3dex. Niektor\u00ed by ho radi zaradili ako ak\u00fasi k\u00f3piu pr\u00e1vneho k\u00f3dexu Byzancie, ale je principi\u00e1lne odli\u0161n\u00fd. Ch\u00fdba tu trest smrti a&nbsp;trest sp\u00f4sobovan\u00edm fyzickej bolesti \u2013 fyzick\u00e9 tresty v\u00f4bec. P\u00f4vod dokumentu sa ofici\u00e1lne sp\u00e1ja s&nbsp;knie\u017ea\u0165om Jaroslavom M\u00fadrym.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/rus_sl_04.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11819\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>\u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktom je, \u017ee Novgorod na Volchvove sa stal mestom a\u017e storo\u010die po smrti Riurika.&nbsp;Riurik naozaj pri\u0161iel k&nbsp;Slovienom, ale k&nbsp;Slovienom Z\u00e1padn\u00fdm, t.j. na Dunaj \u2013 k&nbsp;n\u00e1m, na na\u0161e \u00fazemie.&nbsp;<\/strong>V&nbsp;p\u00f4vodnom texte je teda re\u010d o&nbsp;jednom z&nbsp;Ven\u00e9dskych \u201eNovgorodov\u201c, t.j. \u201eNov\u00fdch Miest\u201c. A&nbsp;tak\u00fdch je nielen na \u00fazem\u00ed dne\u0161nej Slovenskej aj \u010ceskej republiky dos\u0165.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Rovnako toponym \u2013 miestopisn\u00fd n\u00e1zov \u2013 jazera \u201eIlmer\u201c je pre dne\u0161n\u00fd rusk\u00fd severoz\u00e1pad netypick\u00fd. Novogorodsk\u00e9 Letopisy poznaj\u00fa iba tvar \u201e\u0418\u041b\u042c\u041c\u0415N\u042c\u201c. Rusk\u00fd vedec M. T. Be\u013eajev uv\u00e1dza: \u201eSeidersee na \u00fazem\u00ed starej Fr\u00edzie sa predt\u00fdm, ako sa zmenilo na morsk\u00fd z\u00e1liv volalo \u201eILMER\u201c (\u041d. \u0422. \u0411\u0435\u043b\u044f\u0435\u0432: \u0420\u043e\u0440\u0438\u043a \u042e\u0442\u043b\u0430\u043d\u0434\u0441\u0438\u0439 \u0438 \u0420\u044e\u0440\u0438\u043a \u041d\u0430\u0447\u0430\u043b\u044c\u043d\u043e\u0439 \u043b\u0435\u0442\u043e\u043f\u0438\u0441\u0438; diel III., Praha 1929, str.&nbsp;234).<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/rus_sl_05.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11820\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u010eal\u0161\u00ed rusk\u00fd vedec, S. A. Gedeonov (\u0412\u0430\u0440\u044f\u0433\u0438 \u0438 \u0440\u0443\u0441\u044c, 1876, str. 346) sa odvol\u00e1va na Kroniku biskupov Merzenburgsk\u00fdch, v&nbsp;ktorej sa hovor\u00ed, \u017ee \u201e<strong>Ilmerom sa naz\u00fdvala jedna z&nbsp;riek, ktor\u00e1 pretek\u00e1 ven\u00e9dskou zemou<\/strong>\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;texte PVL sa etnonym \u201eSlovieni\u201c postupne men\u00ed na etnonym \u201eRusi\u201c (\u0420\u0223\u0441\u044c):<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>\u2026<\/strong><strong>\u0430 \u0441\u043b\u043e\u0432\u0435\u043d\u0441\u043a\u044a \u044f\u0437\u044b\u043a\u044a \u0438 \u0440\u0443\u0441\u043a\u044b\u0438 \u043e\u0434\u0438\u043d<\/strong><strong>:&nbsp;<\/strong><strong>\u043e\u0442 \u0432\u0430\u0440\u044f\u0433 \u0431\u043e \u043f\u0440\u043e\u0437\u0432\u0430\u0448\u0430\u0441\u044f \u0440\u0443\u0441\u044c\u044e \u0430 \u043f\u0435\u0440\u0432\u0435\u0435 \u0431\u0435\u0448\u0430 \u0441\u043b\u043e\u0432\u0435\u043d\u0435<\/strong><strong>\u2026<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pri podrobnom sk\u00faman\u00ed textu sa ukazuje, \u017ee text sed\u00ed na oblas\u0165 stredn\u00e9ho a&nbsp;ni\u017en\u00e9ho Podunajska, nako\u013eko v&nbsp;texte s\u00fa neust\u00e1le odvol\u00e1vky na Bulharov a&nbsp;Uhrov, ako aj na samotn\u00e9 Podunajsko. Okrem in\u00e9ho je v&nbsp;texte PVL op\u00edsan\u00e1 obchodn\u00e1 cesta \u201eOd Variagov do Gr\u00e9cka\u201c. Implicitne v\u0161etci predpokladaj\u00fa, \u017ee sa tiahla od horn\u00e9ho toku Dnepra cez Novgorod a&nbsp;Ladogu. T\u00e1to cesta je v\u0161ak pribli\u017ene 5 kr\u00e1t dlh\u0161ia, ako ekvivalentn\u00e1 obchodn\u00e1 cesta cez Dvinu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm faktorom tejto cesty je v\u0161ak jej re\u00e1lna schodnos\u0165. Ak bola naozaj kedysi frekventovan\u00e1, tak v&nbsp;dne\u0161n\u00fdch d\u0148och mus\u00ed by\u0165 schodn\u00e1 minim\u00e1lne tak isto. Leningradsk\u00e1 skupina entuziastov pod veden\u00edm G. P. Lebedeva sa ju v&nbsp;roku 1987 pok\u00fasila prejs\u0165 a&nbsp;overi\u0165 na vlastnej ko\u017ei. A&nbsp;hoci pou\u017eili ove\u013ea \u013eah\u0161ie, modernej\u0161ie, vhodnej\u0161ie plavidl\u00e1 ako staroslovienske \u010di \u0161kandin\u00e1vske a&nbsp;\u00farove\u0148 vody v&nbsp;hydrosyst\u00e9moch bola v&nbsp;podstate o&nbsp;5 m vy\u0161\u0161ia oproti vzdialenej minulosti, nebol to \u013eahk\u00fd orie\u0161ok. V\u00e4\u010d\u0161inu svojej cesty mohli vykona\u0165 len v\u010faka pomoci \u0165a\u017ekej, \u0161peci\u00e1lnej vojenskej techniky, univerz\u00e1lnych oboj\u017eiveln\u00fdch vozidiel, na ktor\u00e9 vykladali svoje plavidl\u00e1 a&nbsp;prev\u00e1\u017eali ich od jazera k&nbsp;jazeru. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee cel\u00e1 t\u00e1to \u201eobchodn\u00e1 cesta\u201c funguje iba ak na papieri.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;nami sledovanom \u010dasovom \u00faseku na Dnepri v&nbsp;podstate neexistuj\u00fa \u017eiadne archeologick\u00e9 n\u00e1lezy, ktor\u00e9 by mohli re\u00e1lne podpori\u0165 existenciu obchodnej cesty. Celkovo mo\u017eno skon\u0161tatova\u0165, \u017ee kompletne cel\u00fd materi\u00e1l, ktor\u00fd maj\u00fa v&nbsp;ruk\u00e1ch historici a&nbsp;archeol\u00f3govia sved\u010d\u00ed jednozna\u010dne v&nbsp;prospech obchodn\u00fdch ciest po Dunaji a&nbsp;nie po Dnepri.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ofici\u00e1lne v\u0161ak nem\u00f4\u017ee by\u0165 t\u00e1to verzia prijat\u00e1 kv\u00f4li priamemu svedectvu Adama Bremensk\u00e9ho, ktor\u00fd cituje mest\u00e1 \u201eNovgorod\u201c a&nbsp;\u201eKyjev\u201c ako tranzitn\u00e9 body po ceste do Kon\u0161tant\u00ednopolu. Druh\u00fdm faktorom je priame uv\u00e1dzanie Dnepra a&nbsp;nie Dunaja v&nbsp;PVL.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ale na historick\u00fdch map\u00e1ch slovansk\u00e9ho Pomoria na rozhran\u00ed 1. a&nbsp;2. tis\u00edcro\u010dia \u2013 ktor\u00e9 zah\u0155\u0148a aj \u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Po\u013eska a&nbsp;Nemecka \u2013 sa v\u0161ak daj\u00fa n\u00e1js\u0165 toponymy, ktor\u00e9 zodpovedaj\u00fa \u00fadajom z&nbsp;PVL: Novgrad, Nograd, Novohrad, Novgard a&nbsp;podobne. Mno\u017estvo \u201eNov\u00fdch Miest\u201c sa tiahne od Baltick\u00e9ho mora po \u010cierne more. \u010co sa t\u00fdka v\u00fdlu\u010dne rusk\u00e9ho toponymu \u201eKyjev\u201c, tak u\u017e PVL je zmienka o&nbsp;jeho bl\u00ed\u017eencovi na Dunaji. V&nbsp;skuto\u010dnosti \u2013 ako dok\u00e1zal bulharsk\u00fd filol\u00f3g \u041d. \u041f. \u041a\u043e\u0432\u0430\u0447\u0435\u0432 \u2013 len v<strong>&nbsp;p\u00edsomn\u00fdch zdrojoch 10.-13. storo\u010dia existovalo na \u00fazem\u00ed Balk\u00e1nu, Strednej a&nbsp;V\u00fdchodnej Eur\u00f3py okolo 70 (sedemdesiat) Kyjevov!<\/strong>&nbsp;V\u00fdsledky svojho v\u00fdskumu publikoval v&nbsp;knihe&nbsp;<strong>\u0421\u0442\u0440\u0435\u0434\u043d\u043e\u0432\u0435\u043a\u043e\u0432\u043d\u043e\u0442\u043e \u0441\u0435\u043b\u0438\u0449\u0435 \u041a\u0438\u0435\u0432\u043e, \u0430\u043d\u0442\u0440\u043e\u043f\u043e\u043d\u0438\u043c\u044a\u0442 \u041a\u0438\u0439 \u0438 \u043e\u0442\u0440\u0430\u0436\u0435\u043d\u0438\u0435\u0442\u043e \u043c\u0443 \u0432 \u0431\u044a\u043b\u0433\u0430\u0440\u0441\u043a\u0430\u0442\u0430 \u0438 \u0441\u043b\u0430\u0432\u044f\u043d\u0441\u043a\u0430\u0442\u0430&nbsp;\u0442\u043e\u043f\u043e\u043d\u0438\u043c\u0438\u044f&nbsp;<\/strong>(Sofia, 1968, str. 125-134).<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;s\u00favislosti s&nbsp;celou touto problematikou je treba poveda\u0165, \u017ee umiestnenie deja PVL na Dneper vytv\u00e1ra mnoho nevysvetlite\u013en\u00fdch komplik\u00e1ci\u00ed, ale ak umiestnime dej na Dunaj, v\u0161etko sa razom dostane na svoje miesto.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pre historikov je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee na ni\u017enom toku Dunaja v&nbsp;oblasti prav\u00e9ho pr\u00edtoku Olta\/Alta je mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 cel\u00fa skupinu star\u00fdch miest: Chorsov, Novgrad, Tutrakan, Ruse a&nbsp;\u010fal\u0161ie. Je n\u00e1hoda, \u017ee mesto Ruse v&nbsp;Bulharsku sa \u2013 ak berieme do \u00favahy Starosloviensku Bukvicu \u2013 p\u00ed\u0161e \u0420\u0443\u0441\u044c (bukvy dne\u0161nej ru\u0161tiny)? Nad n\u00edm \u2013 po toku Olty \u2013 sa nach\u00e1dza \u010ciernohrad, ju\u017ene Preslava\/ Perejaslavl.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/rus_sl_06.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11821\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">In\u00fdmi slovami, na Dunaji existuje kompletn\u00e1 skupina starorusk\u00fdch miest, \u201edvojn\u00edkov\u201c letopisn\u00fdch miest z&nbsp;PVL z&nbsp;Podnepria. Niektor\u00ed historici sa to sna\u017eia vysvetli\u0165 t\u00fdm, \u017ee vznikli nesk\u00f4r, a\u017e v&nbsp;13. storo\u010d\u00ed n\u00e1sledkom \u201eMongolsk\u00e9ho\u201c \u00fatoku na Eur\u00f3pu, ke\u010f obyvate\u013estvo (pod\u013ea ich verzie) muselo uteka\u0165. Ale ako uk\u00e1zali archeologick\u00e9 v\u00fdskumy, v\u0161etky tieto mest\u00e1 existovali \u2013 boli zalo\u017een\u00e9 \u2013 d\u00e1vno pred 10.-11. storo\u010d\u00edm. Ako to bolo&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/mongoli-u-nas-dve-storocia-klamstva-i\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\">s&nbsp;\u00fadajn\u00fdm \u201emongolsk\u00fdm\u201c \u00fatokom<\/a>&nbsp;sme u\u017e v&nbsp;minulosti op\u00edsali.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;doplnenej, teda upravenej verzii PVL sa objavuje legenda o&nbsp;putovan\u00ed apo\u0161tola Andreja k&nbsp;Slovanom. Na tomto pr\u00edklade mo\u017eno pomerne jednoducho pouk\u00e1za\u0165 na protiklady medzi Dneprom a&nbsp;Dunajom vo v\u00e4\u010d\u0161ine stredovek\u00fdch, upraven\u00fdch odpisoch. K&nbsp;PVL je prilo\u017een\u00e1 fantastick\u00e1 mapa (z poh\u013eadu historickej geografie), pod\u013ea ktorej sa Dneper vlieva do \u010cierneho mora tak, \u017ee vytv\u00e1ra deltu pozost\u00e1vaj\u00facu z&nbsp;troch hlavn\u00fdch \u00fast\u00ed. Tento fakt je mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00fd, lebo vylu\u010duje mo\u017enos\u0165 prip\u00edsa\u0165 ho omylu pri prepise textov. Re\u00e1lny Dneper sa v&nbsp;historickom horizonte holoc\u00e9nu dlhodobo vlieva do \u010cierneho mora jedn\u00fdm \u00fast\u00edm.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/rus_sl_07.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11822\"\/><\/figure>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/rus_sl_08.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11823\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 bola na Rusi dobre zn\u00e1ma, ba dokonca prin\u00fatila mn\u00edcha Lavrentia v&nbsp;procese prepisu textu PVL vymeni\u0165 deltu za v\u00fdraz zodpovedaj\u00faci slovensk\u00e9mu \u201etromi rie\u010diskami\u201c. Nie\u010do podobn\u00e9 sa pou\u017e\u00edva aj pri Volge, kde sa pou\u017e\u00edva v\u00fdraz \u201esedemdesiatimi rie\u010diskami (korytami).<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Naopak u Dunaja \u2013 ktor\u00fd sa vlieva do \u010cierneho mora 7 ramenami delty \u2013 sa tradi\u010dne spom\u00ednaj\u00fa iba tri najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie \u00fastia jeho delty:<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/01\/rus_sl_09.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-11824\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Na opise putovania apo\u0161tola Andreja, spolu so svedectvami archeol\u00f3gov, Adama Bremensk\u00e9ho a&nbsp;v\u00fdskumami P. P. Viazensk\u00e9ho m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, \u017ee&nbsp;<strong>\u201ePutovanie apo\u0161tola Andreja\u201c nebolo nap\u00edsan\u00e9 \u0161peci\u00e1lne na sl\u00e1vu ruskej kres\u0165anskej cirkvi<\/strong>&nbsp;a&nbsp;Ruskej zeme, ako sa n\u00e1m to sna\u017eia nahovori\u0165 kres\u0165ania.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>Pred sebou vid\u00edme jasn\u00fd pr\u00edklad, ako na ruskej historiografickej p\u00f4de u\u017e existuj\u00faceho letopisn\u00e9ho diela, ktor\u00e9 okrem hagiografick\u00e9ho obsahu (\u017eivotopisy sl\u00e1vnych) obsahuje aj geografick\u00e9 \u00fadaje, umelo vykon\u0161truovali p\u00f4vodne neexistuj\u00facu nadstavbu. Opis tradi\u010dnej obchodnej cesty \u201eOd Variagov do Gr\u00e9cka a&nbsp;z&nbsp;Gr\u00e9cka\u201c po Dunaji, ktor\u00fa prepisuj\u00faci kres\u0165ansk\u00fd letopisec preniesol na Dneper, hrubo skreslil historicko-geografick\u00fa perspekt\u00edvu, \u010do n\u00e1sledne vnieslo zm\u00e4tok do hl\u00e1v neskor\u0161\u00edch v\u00fdskumn\u00edkov.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Existuj\u00fa v\u0161ak aj in\u00e9 historick\u00e9 zdroje. Zauj\u00edmav\u00fdm doplnkom k&nbsp;opisu \u017eivota apo\u0161tola Andreja sl\u00fa\u017ei aj mno\u017estvo \u201ekatal\u00f3gov\u201c ran\u00e9ho stredoveku, napr\u00edklad na t\u00e9mu \u201eO dvan\u00e1stich apo\u0161toloch: Kde ka\u017ed\u00fd z&nbsp;nich k\u00e1zal a&nbsp;kde zomrel\u201c. V&nbsp;t\u00fdchto katal\u00f3goch je medzi vymenovan\u00fdmi \u00fazemiami kde apo\u0161tol p\u00f4sobil uveden\u00e1 aj Fr\u00e1kia, ktor\u00e1 je pri\u013eahl\u00e1 Dunaju. Na z\u00e1klade toho je mo\u017en\u00e9 predpoklada\u0165, \u017ee v&nbsp;p\u00f4vodnom texte sa nehovor\u00ed o&nbsp;Chersonese Tauridskom (Korsun), ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v&nbsp;bl\u00edzkosti \u00fastia Dnepra.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Tu je re\u010d o&nbsp;stredovekom Chersonese v&nbsp;D\u00e1cii, ktor\u00fd sa dnes naz\u00fdva Constanca. T\u00e1to skuto\u010dne le\u017e\u00ed v&nbsp;bl\u00edzkosti \u00fastia Dunaja. A&nbsp;tu bol aj pokrsten\u00fd tzv. sv\u00e4t\u00fd Vladim\u00edr (Krvav\u00fd).<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">In\u00fdmi slovami, putovanie apo\u0161tola Andreja nahor, po Dunaji, je v&nbsp;plnom s\u00falade s&nbsp;historickou trad\u00edciou, ktor\u00e1 vie o&nbsp;apo\u0161tolovi aj na Britsk\u00fdch ostrovoch, kde sa mohol dosta\u0165 jedine dunajskou cestou.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">M\u00f4\u017eeme opodstatnene tvrdi\u0165, \u017ee udalosti z&nbsp;PVL s\u00fa od svojho prvopo\u010diatku spojen\u00e9 nie s&nbsp;\u00fazem\u00edm dne\u0161n\u00e9ho Ruska a Ukrajiny, ale s&nbsp;Dunajsk\u00fdmi regi\u00f3nmi, teda aj s&nbsp;na\u0161ou krajinou. Ide teda o&nbsp;t\u00fdch ist\u00fdch Slovienov, ktor\u00ed ob\u00fdvali na\u0161e \u00fazemie \u2013 najm\u00e4 Slovensko, Moravu a&nbsp;Pan\u00f3niu.&nbsp;<strong>Na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Ruska Slovieni nikdy ne\u017eili<\/strong>.&nbsp;Tu sa nach\u00e1dza aj mno\u017estvo \u201eNovgorodov\/Novohradov\u201c aj \u201eKyjevov\u201c. V&nbsp;skuto\u010dnosti ani Novgorod\u010dania svoju vlas\u0165 nikdy nenaz\u00fdvali Rusou, ale v\u017edy a&nbsp;z\u00e1sadne iba&nbsp;<strong>Ve\u013ek\u00fdm Novgorodom<\/strong>. Slovienov do Novgorodu na Volchvove \u201eumiestili\u201c iba na papieri t\u00ed, ktor\u00ed prepisovali p\u00f4vodn\u00fd Letopis, pri\u010dom ho naform\u00e1tovali pod kres\u0165ansk\u00fa cirkev. Teda Novgorod v&nbsp;PVL nie je Novgorod na Volchvove, ale ide o&nbsp;nejak\u00fd in\u00fd Novgorod (Nov\u00e9 Mesto),&nbsp;<strong>do ktor\u00e9ho pri\u0161iel Riurik a&nbsp;ktor\u00fd bol v zemi Slovienov, najpravdepodobnej\u0161ie v Pan\u00f3nii (dne\u0161nom Ma\u010farsku).<\/strong>&nbsp;Riurik pri\u0161iel k&nbsp;n\u00e1m so svojim&nbsp;<strong>n\u00e1rodom Ruse, ktor\u00e9ho \u010dlenovia sa dodnes hrdo naz\u00fdvaj\u00fa Rus\u00edni.&nbsp;<\/strong>Napriek v\u0161etk\u00fdm prenasledovaniam,&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/panslavizmus\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\">najm\u00e4 zo strany Poliakov<\/a>, ale nie iba ich.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Za Riurikom nasledoval Oleg, za n\u00edm Igor, otec Sviatoslava. Pod\u013ea PVL zahynul rukami ak\u00fdchsi \u201eDerev\u013eanov\u201c \u010doskoro po ne\u00faspe\u0161nej v\u00fdprave proti Kon\u0161tant\u00ednopolu. Byzantsk\u00fd historik Lev Diakon (850-1000) v\u0161ak uv\u00e1dza, \u017ee Igora zajali a&nbsp;umu\u010dili Germ\u00e1ni. U\u017e tento moment je zar\u00e1\u017eaj\u00faci. Ako mohol by\u0165 Igor knie\u017ea\u0165om Kyjevskej Rusi, ak bojoval proti Germ\u00e1nom? Ale na\u0161i Pr\u0463dkovia s&nbsp;nimi bojovali neust\u00e1le. Ve\u010f knie\u017ea (neexistuj\u00facej) Kyjevskej Rusi by musel prejs\u0165 bu\u010f cez Po\u013esko alebo Uhorsko \u2013 a&nbsp;o&nbsp;nie\u010dom takom by museli osta\u0165 z\u00e1znamy. A&nbsp;na\u010do by to v\u00f4bec robil?<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Zauj\u00edmav\u00e1 je aj verzia o&nbsp;Olge, matke Sviatoslava. Pod\u013ea ofici\u00e1lnych zdrojov sa narodila v&nbsp;meste Pskov. Ale toto v&nbsp;opisovanom \u010dase e\u0161te nebolo mestom. V&nbsp;podstate to nikdy nebolo \u017eiadne d\u00f4le\u017eit\u00e9 mesto, z&nbsp;ktor\u00e9ho by mohla poch\u00e1dza\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e1 knie\u017eacia rodina. Ale zorientova\u0165 sa op\u00e4\u0165 m\u00f4\u017eeme pomocou Staroslovienskej Bukvice. V&nbsp;PVL sa uv\u00e1dza nie \u201e\u041f\u0441\u043a\u043e\u0432\u201c, ale \u201e\u041f\u044c\u0441\u043a\u043e\u0432\u044a\u201c, t.j. pod\u013ea na\u0161ich pravidiel \u010d\u00edtame \u201ePeskov\u201c. A&nbsp;tu u\u017e nie je \u010faleko k&nbsp;mestu \u201ePliska\u201c, \u010do bolo p\u00f4vodn\u00e9 hlavn\u00e9 mesto bulharsk\u00fdch c\u00e1rov. Tieto s\u00favislosti boli podozriv\u00e9 u\u017e A. A. \u0160achmatovovi, ktor\u00fd ako jeden z&nbsp;prv\u00fdch za\u010dal kriticky sk\u00fama\u0165 PVL v prospech dunajskej verzie. A&nbsp;my dnes vid\u00edme, \u017ee jeho skepsa bola opodstatnen\u00e1.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V&nbsp;roku 865 bulharsk\u00fd c\u00e1r Boris prijal krst aj meno Michal. Stal sa spojencom Byzancie, teda zradcom Slovienov. Preto je ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee Bulharsko sa stalo cie\u013eom vojensk\u00fdch v\u00fdprav Sviatoslava. Ale Sviatoslav s\u00eddlil v&nbsp;inom Kyjeve, nie na Dnepri. Ve\u010f cez Bulharsko teraz za\u010dali k&nbsp;n\u00e1m prich\u00e1dza\u0165 \u201evierozvestci\u201c, t.j. agenti Vatik\u00e1nu a&nbsp;Byzancie. Pripojen\u00edm Bulharska do kres\u0165ansk\u00e9ho sveta sa vytvorilo suchozemsk\u00e9 spojenie medzi Vatik\u00e1nom a&nbsp;Kon\u0161tant\u00ednopolom, ktor\u00e9 posl\u00fa\u017eilo ako predpolie na na\u0161u likvid\u00e1ciu a&nbsp;ich \u013eahk\u00fa koordin\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>Teda my sme v skuto\u010dnosti on\u00ed Rusi, ktor\u00ed \u017eili v&nbsp;Rusi Slovienov<\/strong>. Na v\u00fdchod od n\u00e1s bola Tartaria. Od nej n\u00e1s nakoniec oddelila nie pokres\u0165an\u010den\u00e1 Kyjevsk\u00e1 Rus (ktor\u00e1 nikdy neexistovala), ale&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/pad-tartarie-i\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\">Romanovci s&nbsp;Moskovskou Rusou<\/a>. A&nbsp;potom sa rozbehli kri\u017eiacke v\u00fdpravy a&nbsp;jatky.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Kyjevsk\u00e1 Rus neexistovala, ale existovala Rus Slovienov. Slovieni \u017eili len na na\u0161om \u00fazem\u00ed (t.j. v Podunajsku) a&nbsp;pr\u00e1ve k&nbsp;t\u00fdmto Slovienom pri\u0161iel Riurik. V\u0161etky udalosti opisovan\u00e9 v&nbsp;PVL sa stali, postavy tam vystupuj\u00face (knie\u017eat\u00e1) naozaj \u017eili. Ale nie v jezuitmi vymyslenej Kyjevskej Rusi. Verme sami sebe, verme svojim Pr\u0463dkom. Ale najm\u00e4 si v\u0161etko overujme sami, svojim vlastn\u00fdm Rodov\u00fdm kan\u00e1lom. Ak je v&nbsp;inform\u00e1cii energia, je re\u00e1lna.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">T\u00e1to t\u00e9ma v\u0161ak e\u0161te ani z\u010faleka&nbsp;<a href=\"https:\/\/www.tartaria.sk\/rus-slovienov-a-rua-kyjevska-4-huni\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\">nie je vy\u010derpan\u00e1<\/a>.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>pokra\u010dovanie V&nbsp;ka\u017edom v\u00e1\u017enej\u0161om pokuse o&nbsp;zorientovanie sa v slavistike v\u017edy naraz\u00edme na jeden Letopis, ktor\u00fd je jedin\u00fdm ofici\u00e1lne uzn\u00e1van\u00fdm zdrojom etnografie kme\u0148ov V\u00fdchodnej (v skuto\u010dnosti v\u0161ak Strednej) Eur\u00f3py pre obdobie 9.-12. storo\u010dia. Tento letopis nesie n\u00e1zov \u201ePoves\u0165 Vremennych Liet\u201c, \u010do m\u00f4\u017eeme v&nbsp;dne\u0161nom jazyku v\u00fdznamovo prelo\u017ei\u0165 \u2013 pre na\u0161e potreby \u2013 ako \u201ePoves\u0165 Star\u00fdch \u010cias\u201c. Aby sme [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":968,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,8],"tags":[],"class_list":["post-967","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-zaradit","category-vektor-znania"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/967","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=967"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/967\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/968"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=967"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=967"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=967"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}