{"id":631,"date":"2021-09-23T11:31:00","date_gmt":"2021-09-23T09:31:00","guid":{"rendered":"https:\/\/rano.tartaria.sk\/?p=631"},"modified":"2021-09-23T11:31:00","modified_gmt":"2021-09-23T09:31:00","slug":"numericka-naivita-slovenska","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/?p=631","title":{"rendered":"NUMERICK\u00c1 NAIVITA SLOVENSKA"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Tento \u010dl\u00e1nok je pomerne ne\u0161tandardn\u00fd a do zna\u010dnej miery nez\u00e1\u017eivne odborn\u00fd, ale poskytne v\u00e1m pr\u00e1ve odborn\u00fd uhol poh\u013eadu na sp\u00f4sob pr\u00e1ce s \u00fadajmi, pod\u013ea ktor\u00fdch n\u00e1s riadia. Z tohto poh\u013eadu u\u017e je \u013eahk\u00e9 vyvodi\u0165, \u017ee cel\u00e9 \u201ekorona \u00fadaje\u201c s\u00fa viac ne\u017e ot\u00e1zne. Ale na t\u00fdchto \u00fadajoch stavaj\u00fa v\u0161akovak\u00e9 obmedzenia a komplik\u00e1cie pre n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdber tohto n\u00e1zvu ani kniha uk\u00e1zan\u00e1 na titulnom obr\u00e1zku nie s\u00fa n\u00e1hodn\u00e9. Vl\u00e1dna ma\u0161in\u00e9ria n\u00e1s op\u00e4tovne pl\u00e1novane a systematicky natl\u00e1\u010da do v\u0161akovak\u00fdch obmedzen\u00ed, ba maj\u00fa nachystan\u00e9 aj ove\u013ea drastickej\u0161ie opatrenia. V\u0161etko \u2013 samozrejme \u2013 nevieme, ale tie programy, ktor\u00e9 nachystala \u201ejust for us\u201c \u010cierna matka Slovenska v J\/S vidno a hovoria dos\u0165. V\u017edy a st\u00e1le plat\u00ed, \u017ee materializova\u0165 v Javi sa m\u00f4\u017ee iba to, \u010do bolo nabit\u00e9 dostato\u010dnou energiou v Jemnohmotnom Svete. Ale zmeni\u0165 \u010di realizova\u0165 pl\u00e1ny m\u00f4\u017ee iba \u010dlovek, teda iba a v\u00fdlu\u010dne t\u00ed, ktor\u00ed maj\u00fa \u017divatmy. A preto systematicky udr\u017eiavaj\u00fa propagandu na maxim\u00e1lnej \u00farovni, aby ju \u010do najviac \u010dlovekov dostalo do mysle a t\u00fdm \u2013 svojou pozornos\u0165ou ich pl\u00e1nom \u2013 aj ich pl\u00e1ny proti n\u00e1m realizovali za pou\u017eitia na\u0161ej \u017eivotnej energie (sta\u010d\u00ed pozornos\u0165).<\/p>\n\n\n\n

Na v\u0161etko treba dosiahnu\u0165 kritick\u00fa \u00farove\u0148 energie, po ktorej prekro\u010den\u00ed sa programy m\u00f4\u017eu realizova\u0165. A tu sa \u2013 pr\u00e1ve teraz \u2013 uk\u00e1\u017ee, ako my sami v J\/S pracujeme. S\u00fa skupiny, ktor\u00e9 systematicky pracuj\u00fa, ale s\u00fa aj hyeny medzi nami<\/a>, ktor\u00e9 zauj\u00edma iba to, ako po\u0161kodi\u0165 in\u00fdm \u010dlovekom, \u010di proste kuj\u00fa svoje ambici\u00f3zne pl\u00e1ny na \u00fakor ostatn\u00fdch. A ke\u010f to suma sum\u00e1rum s\u010d\u00edtame, v\u00f4bec nie je ist\u00e9, \u010di sa n\u00e1m naozaj podarilo neutralizova\u0165 v\u0161etky ich programy proti n\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n

Efektivitu u\u017e m\u00f4\u017eeme \u201eoveri\u0165\u201c ve\u013emi skoro. Ale potom nezab\u00fadajme, \u017ee hyeny s\u00fa \u2013 nech s\u00fa aj \u010dlovekovia \u2013 nepriatelia N\u00e1roda. Ide o neschopnos\u0165 sa vymani\u0165 z priestorov delenej \u010dasti 12-rozmernej Hry (oblas\u0165 JA<\/strong>) a vyst\u00fapi\u0165 nahor do nedelenej \u010dasti (\u010dakry 10-12), v ktorej je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 slovo MY<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

V\u00f4kol n\u00e1s u\u017e znovu rozbehli numerick\u00fa propagandu. Zaplavuj\u00fa n\u00e1s n\u00e1valom \u010d\u00edsel o tom, ako stra\u0161ne Covid znovu vy\u010d\u00ed\u0148a. No ak \u201evy\u010d\u00ed\u0148a\u201c v\u0161ade tak, ako napr\u00edklad v Poprade, tak sa neob\u00e1vajte. Prezentovan\u00e9 \u010d\u00edsla s\u00fa oproti skuto\u010dnosti R\u00c1DOVO zmanipulovan\u00e9 smerom nahor. Je zauj\u00edmav\u00e9 ako po ceste do Bratislavy neraz vzrast\u00fa aj viac ako 10 n\u00e1sobne\u2026<\/p>\n\n\n\n

\u017dijeme v informa\u010dnom Veku, teda sa pozrime na cel\u00fa problematiku zberu, spracovania a manipul\u00e1cie s koronov\u00fdmi \u010d\u00edslami cez profesion\u00e1lny filter. Tento \u201efilter\u201c n\u00e1m u\u017e dos\u0165 d\u00e1vno zostavil zn\u00e1my matematik Gauss, po ktorom dostala meno aj tzv. Gaussova krivka. T\u00e1to metodika je v podstate nosn\u00fdm pilierom metodiky Six Sigma, pod\u013ea ktorej s\u00fa dnes riaden\u00e9 tie najefekt\u00edvnej\u0161ie firmy sveta. Okrem V\u0160ETK\u00ddCH automobiliek sa procesn\u00fdm riaden\u00edm \u2013 ktor\u00e9 je zalo\u017een\u00e9 pr\u00e1ve na dosahovan\u00ed predv\u00eddate\u013en\u00fdch, t.j. sp\u00f4sobil\u00fdch procesov \u2013 zaoberaj\u00fa aj tak\u00e9 firmy ako je napr. korpor\u00e1cia Whirlpool.<\/p>\n\n\n\n

Tak\u017ee \u2013 a to zd\u00f4raz\u0148ujeme \u2013 na proces \u201edod\u00e1vania \u010d\u00edsel\u201c na vyfarbovanie \u017eelan\u00fdch (objednan\u00fdch) farieb sa pozrieme cez matematick\u00fd apar\u00e1t, ktor\u00fd predstavuje dnes najefekt\u00edvnej\u0161ie riadenie procesov vo svete. Ve\u010f aj covidov\u00fd v\u00fdskyt je proste proces. Ak to neriadia umelo, tak mus\u00ed sa vyv\u00edja\u0165 pod\u013ea n\u00e1hodn\u00e9ho rozdelenia, ktor\u00e9 op\u00edsal e\u0161te p\u00e1n Gauss. Teda znovu ni\u010d nov\u00e9ho pod slnkom.<\/p>\n\n\n\n

T\u00fato problematiku mo\u017eno n\u00e1js\u0165 aj na Wikipedii. Nech\u00e1vame \u010dl\u00e1nok v angli\u010dtine, aby si ho mohli pre\u010d\u00edta\u0165 aj t\u00ed mlad\u00ed \u201eodborn\u00edci\u201c ktor\u00ed n\u00e1m dod\u00e1vaj\u00fa covidov\u00e9 \u010d\u00edsla a ktor\u00ed in\u0161trukcie dost\u00e1vaj\u00fa o\u010dividne v angli\u010dtine<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

Johann Carl Friedrich Gauss, nemeck\u00fd matematik a fyzik<\/a> sa narodil 30. apr\u00edla 1777 a zomrel 23. febru\u00e1ra 1855. V\u0161eobecne jeho dielo znamen\u00e1 ve\u013ek\u00fd pr\u00ednos v mnoh\u00fdch oblastiach matematiky a vedy. A kindermanagement sa akosi k nemu e\u0161te nestihol dopracova\u0165\u2026<\/p>\n\n\n\n

Hoci \u017eijeme v u\u017e spomenutom informa\u010dnom Veku, numerick\u00e1 naivita \u2013 aspo\u0148 teda t\u00fdch, \u010do veria ofici\u00e1lnym \u010d\u00edslam \u2013 je neuverite\u013en\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

A tak n\u00e1s cez m\u00e9di\u00e1 k\u0155mia inform\u00e1ciami, \u017ee \u010d\u00edsla sa zlep\u0161uj\u00fa, \u017ee \u010d\u00edsla sa zhor\u0161uj\u00fa. My v\u0161ak vieme, \u017ee inform\u00e1cia je n\u00e1hodn\u00e1 a r\u00f4znorod\u00e1, ale znalosti s\u00fa zoraden\u00e9 a kumulat\u00edvne. Preto to, \u010d\u00edm n\u00e1s k\u0155mia sa ned\u00e1 nazva\u0165 inak, ako u\u017e spomenut\u00e1 numerick\u00e1 naivita. Ale to nie je zlyhanie aritmetiky, je to zlyhanie znalosti ako pou\u017e\u00edva\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 aritmetick\u00e9 n\u00e1stroje a rozumie\u0165 \u010d\u00edseln\u00fdm \u00fadajom.<\/p>\n\n\n\n

Na\u0161\u0165astie je lie\u010denie informa\u010dnej naivity pomerne jednoduch\u00e9. Jej princ\u00edpy s\u00fa jednoduch\u00e9 na pochopenie a techniky \u013eahko implementovate\u013en\u00e9. A pr\u00e1ve tu je vhodn\u00fdm zdrojom kniha Understanding Variation \u2013 The Key to Managing Chaos<\/strong> od renomovan\u00e9ho americk\u00e9ho autora menom Donald J. Wheeler.<\/p>\n\n\n\n

Ak umiestnime na\u0161e vl\u00e1dne \u010d\u00edsla do grafu, budeme ho naz\u00fdva\u0165 \u201eDiagram spr\u00e1vania sa procesu\u201c. Proces, ktor\u00fd sa prirodzene (bez umel\u00fdch z\u00e1sahov) vyv\u00edja nazveme \u201epredv\u00eddate\u013en\u00fd proces\u201c. Proces, v ktorom s\u00fa o\u010dividne umel\u00e9 z\u00e1sahy budeme vola\u0165 \u201enepredv\u00eddate\u013en\u00fd proces\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Po\u010fme teda \u010falej.<\/p>\n\n\n\n

\u017diadne porovnanie medzi dvomi hodnotami nem\u00f4\u017ee by\u0165 glob\u00e1lne. Jednoduch\u00e9 porovnanie medzi aktu\u00e1lnymi \u010d\u00edslami a nejak\u00fdmi predch\u00e1dzaj\u00facimi hodnotami nie je schopn\u00e9 plne obsiahnu\u0165 a sprostredkova\u0165 spr\u00e1vanie sa jednej ani druhej sady \u010d\u00edsel.<\/p>\n\n\n\n

Riadenie ak\u00e9hoko\u013evek procesu na z\u00e1klade \u00fadajov z minul\u00e9ho mesiaca je ako sna\u017ei\u0165 sa riadi\u0165 auto sledovan\u00edm stredovej \u010diary v sp\u00e4tnom zrkadle.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Tento princ\u00edp n\u00e1jdete na 4. strane knihy horeuvedenej knihy:<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Vedeli by ste takto naozaj riadi\u0165 auto? No vid\u00edte \u2013 a na\u0161a vl\u00e1da to dok\u00e1\u017ee. Ak\u00ed s\u00fa to odborn\u00edci, ke\u010f n\u00e1s riadia pozeran\u00edm do sp\u00e4tn\u00e9ho zrkadla?<\/p>\n\n\n\n

Predt\u00fdm, ako sa podrobnej\u0161ie pozrieme na profesion\u00e1lnu (nie naivistick\u00fa) pr\u00e1cu s \u010d\u00edslami \u2013 ako v\u00fdsledkami skuto\u010dn\u00fdch a neovplyv\u0148ovan\u00fdch meran\u00ed (t.j. procesu zberu a vyhodnocovania d\u00e1t) \u2013 mrkneme na nieko\u013eko str\u00e1nok, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa svetov\u00fd etal\u00f3n vo vyhodnocovan\u00ed glob\u00e1lnej \u00famrtnosti.<\/p>\n\n\n\n

Pre\u010do \u00famrtnosti? Preto\u017ee pod\u013ea n\u00e1m predkladan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed Covid zab\u00edja v takom rozsahu, \u017ee sa u n\u00e1s \u2013 oproti be\u017enej \u00famrtnosti \u2013 zna\u010dne zv\u00fd\u0161il celkov\u00fd po\u010det m\u0155tvych, teda \u2013 ako ka\u017edoro\u010dne vyhodnocuje CIA pre v\u0161etky krajiny sveta \u2013 \u201eDeath Rate\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Najsk\u00f4r nazrime na u\u017e spomenut\u00fa str\u00e1nku CIA, ktor\u00e1 za ka\u017ed\u00fd rok prin\u00e1\u0161a aktu\u00e1lny rating \u00famrtnosti pre v\u0161etky krajiny sveta. Slovensko n\u00e1jdete na 34. poz\u00edcii s predpokladan\u00fdm kvalifikovan\u00fdm odhadom \u00famrtnosti za rok 2021 na \u00farovni 10,08%<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

Podobn\u00e9 \u0161tatistiky \u2013 v z\u00e1sade v\u0161ak v\u0161etky vych\u00e1dzaj\u00fa z \u00fadajov americkej CIA \u2013 poskytuj\u00fa aj in\u00e9 str\u00e1nky. Inak zoraden\u00fa tabu\u013eku, ale v podstate s t\u00fdmi ist\u00fdmi \u010d\u00edslami pou\u017e\u00edva aj Wikipedia<\/a>. Tu n\u00e1jdete Slovensko na 158. poz\u00edcii.<\/p>\n\n\n\n

\u010ealej si m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 aj str\u00e1nku, kde s\u00fa zobrazen\u00e9 \u00fadaje pre v\u0161etky krajiny sveta aj s \u00fadajmi z minul\u00fdch rokov. Str\u00e1nka americkej CIA toti\u017e poskytuje iba \u00fadaje za aktu\u00e1lny rok. Ak si ich zabudnete zap\u00edsa\u0165, tak m\u00e1te smolu\u2026 a t\u00e1to str\u00e1nka pou\u017e\u00edva rovnak\u00fd zdroj \u2013 CIA \u2013 akur\u00e1t s \u00fadajmi aj z minul\u00fdch rokov<\/a>. Teda mrknime na Slovensko a v\u00fdvoj \u00famrtnosti za posledn\u00fdch 20 rokov (rating \u00famrtnosti sa ud\u00e1va na 1 000 obyvate\u013eov sk\u00famanej krajiny):<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Teraz nieko\u013eko slov k d\u00e1vno overenej a vysk\u00fa\u0161anej metodike pr\u00e1ce s predpove\u010fami zalo\u017een\u00fdmi na nameran\u00fdch \u00fadajoch. Ka\u017ed\u00e1 nameran\u00e1 a dodan\u00e1 d\u00e1vka \u010d\u00edsel predstavuje konkr\u00e9tnu inform\u00e1ciu o stave meran\u00e9ho procesu, ale mno\u017eina nameran\u00fdch \u010d\u00edsel v\u017edy obsahuje informa\u010dn\u00fd obsah aj informa\u010dn\u00fd \u0161um. Je to proste tak, ide\u00e1lne stavy v re\u00e1lnom svete proste neexistuj\u00fa. Ka\u017ed\u00e9 \u010d\u00edslo toti\u017e niekto nameral, niekto zaznamenal, niekto spracoval\u2026 a v ka\u017edom kroku mohlo nasta\u0165 nejak\u00e9 skreslenie. Toto ozna\u010dujeme ako informa\u010dn\u00fd \u0161um a pr\u00e1ve tento mus\u00edme \u2013 ak chceme pracova\u0165 s realitou a nie s dojmami \u010di il\u00faziami \u2013 odfiltrova\u0165. A to e\u0161te hovor\u00edme iba o tom, \u017ee \u010d\u00edsla s\u00fa re\u00e1lne, nie \u00fa\u010delovo vymyslen\u00e9<\/strong>\u2026<\/p>\n\n\n\n

Na celom svete pri takejto pr\u00e1ci \u2013 vyhodnocovan\u00ed a analyzovan\u00ed zozbieran\u00fdch \u00fadajov \u2013 pracuj\u00fa profesion\u00e1li s programom Minitab. Je to \u0161peci\u00e1lny \u0161tatistick\u00fd software, ktor\u00fd dnes predstavuje \u0161tandard v oblasti vyhodnocovania procesov. In\u00fdmi slovami, kto s n\u00edm nepracuje \u2013 a predhadzuje n\u00e1m kdejak\u00e9 \u00fadaje \u2013 s t\u00fdm nie je v\u0161etko v poriadku. Jedna vec je toti\u017e predklada\u0165 v\u0161akovak\u00e9 excelovk\u00e9 tabu\u013eky, a nie\u010do \u00faplne in\u00e9 je s \u010d\u00edslami profesion\u00e1lne pracova\u0165 (t.j. vyhodnocova\u0165 chovanie sa procesu v ktorom boli nameran\u00e9, teda jeho vlastnosti) na z\u00e1klade celosvetovo uzn\u00e1van\u00fdch pravidiel v \u0161tatistike.<\/p>\n\n\n\n

Tento software profesion\u00e1lov v\u0161ak iba zautomatizoval zd\u013ahav\u00e9, manu\u00e1lne v\u00fdpo\u010dty, ktor\u00e9 s\u00fa podrobne op\u00edsan\u00e9 v nami odpor\u00fa\u010danej knihe.<\/p>\n\n\n\n

\u010ci chceme alebo nie, ak ak\u00fdko\u013evek proces vyhodnocujeme sp\u00f4sobom jeho merania a anal\u00fdzy nameran\u00fdch v\u00fdsledkov, tak skupina nameran\u00fdch v\u00fdsledkov je analyzovan\u00e1 na z\u00e1klade vlastnost\u00ed dan\u00e9ho procesu, a tie pou\u017e\u00edva matematick\u00e1 \u0161tatistika. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 \u00fadaje o chovan\u00ed sa ka\u017ed\u00e9ho procesu (ktor\u00fd sa d\u00e1 mera\u0165) v\u017edy patr\u00ed celkov\u00fd rozptyl v\u0161etk\u00fdch nameran\u00fdch \u00fadajov (rozsah \u00fadajov, t.j. najmen\u0161ie a najv\u00e4\u010d\u0161ie \u010d\u00edslo), priemern\u00e1 hodnota \u2013 t.j. stred rozlo\u017eenia \u2013 a tzv. smerodajn\u00e1 odch\u00fdlka. T\u00fato nebudeme vysvet\u013eova\u0165, ke\u010f\u017ee toto nie je \u0161tatistick\u00e1 u\u010debnica, ale z\u00e1ujemcovia si m\u00f4\u017eu viac detailov na\u0161tudova\u0165 na internete<\/a>. Pre na\u0161e \u00fa\u010dely posta\u010d\u00ed vedie\u0165, \u017ee tak\u00e9 nie\u010do existuje.<\/p>\n\n\n\n

Opakujeme, \u017ee pou\u017e\u00edvame metodiku Six Sigma, ktor\u00fa v roku 1986 vyvinula firma Motorola<\/a>, ale zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 matematick\u00fdch n\u00e1strojov zaviedol e\u0161te Dr. Edwards Deming<\/a> (on je aj autorom cit\u00e1tu \u201eMeni\u0165 sa nie je potrebn\u00e9, pre\u017eitie nie je povinn\u00e9<\/strong>\u201c). Dnes je to celosvetovo zaveden\u00fd \u0161tandard naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00edch firiem sveta\u2026 o\u010dividne okrem firmy SR, s.r.o.<\/p>\n\n\n\n

Zjednodu\u0161ene povedan\u00e9, proces je predpovedate\u013en\u00fd vtedy, ak v rozsahu \u0161iestich smerodajn\u00fdch odch\u00fdlok (\u00b13) je umiestnen\u00fdch 99,99966% v\u0161etk\u00fdch nameran\u00fdch \u00fadajov. Teda v\u0161etky nameran\u00e9 \u00fadaje sa vkladaj\u00fa do grafu, a ak je proces sp\u00f4sobil\u00fd, tak je aj predpovedate\u013en\u00fd. To z\u00e1rove\u0148 znamen\u00e1, \u017ee ak je sp\u00f4sobil\u00fd (predpovedate\u013en\u00fd), tak v\u00fdsledn\u00fd graf nameran\u00fdch hodn\u00f4t vytv\u00e1ra Gaussovu krivku, tzv. prirodzen\u00e9 rozdelenie. Gaussova krivka opisuje tak\u00e9 javy, ktor\u00e9 s\u00fa prirodzen\u00e9 (n\u00e1hodn\u00e9), t.j. pozn\u00e1me ich charakter.<\/p>\n\n\n\n

Metodika spo\u010d\u00edva v overovan\u00ed toho, \u010di meran\u00fd proces je alebo nie je sp\u00f4sobil\u00fd (t.j. na \u010di jeho v\u00fdvoj p\u00f4sobia iba prirodzen\u00e9, t.j. n\u00e1hodn\u00e9 vplyvy). Ak je sp\u00f4sobil\u00fd, tak napr\u00edklad v pr\u00edpade v\u00fdrobn\u00e9ho procesu netreba kontrolova\u0165 100% v\u0161etky v\u00fdrobky, iba mal\u00e9 percento z nich. Tento princ\u00edp pou\u017e\u00edva aj preberacia metodika americkej arm\u00e1dy a je zhrnut\u00e1 v slu\u017eobnej pr\u00edru\u010dke Military Standards<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

Ak proces nie je sp\u00f4sobil\u00fd, tak v \u0148om p\u00f4sobia tzv. \u0161peci\u00e1lne pr\u00ed\u010diny, ktor\u00e9 menia jeho podstatu. \u0160peci\u00e1lne pr\u00ed\u010diny (ich pr\u00edtomnos\u0165) \u2013 napr\u00edklad v pr\u00edpade \u00fadajov o v\u00fdvoji n\u00e1kazy Covid m\u00f4\u017eu dokazova\u0165, \u017ee \u010d\u00edsla proste niekto \u201evym\u00fd\u0161\u013ea\u201c \u2013 sa v\u017edy daj\u00fa zisti\u0165. Preto\u017ee t\u00fato metodiku spravidla politici neovl\u00e1daj\u00fa, tak sa opieraj\u00fa o \u201ematematikov\u201c a ich excelovsk\u00e9 tabu\u013eky. Ide v\u0161ak o to, ak\u00e9 rozlo\u017eenie vykazuj\u00fa zverej\u0148ovan\u00e9 \u00fadaje.<\/p>\n\n\n\n

Pozrime sa teda najsk\u00f4r na priebeh \u00famrtnosti na Slovensku, ke\u010f\u017ee pod\u013ea vl\u00e1dnych, parlamentn\u00fdch a prezidentsk\u00fdch tvrden\u00ed sa \u00famrtnos\u0165 u n\u00e1s \u2013 v\u010faka Covidu \u2013 drasticky zv\u00fd\u0161ila. E\u0161te raz opakujeme, \u017ee na anal\u00fdzu pou\u017e\u00edvame ofici\u00e1lne \u00fadaje CIA. Nech niekto sk\u00fasi dok\u00e1za\u0165, \u017ee nie s\u00fa pravdiv\u00e9\u2026<\/p>\n\n\n\n

Pou\u017eijeme tabu\u013eku str\u00e1nky Index Mundi<\/a> (tabu\u013eka hore), akur\u00e1t tam prid\u00e1me interpol\u00e1ciu CIA \u2013 teda aj \u00fadaj \u2013 pre rok 2021. Ale preto\u017ee nie je zn\u00e1my \u201ereferen\u010dn\u00fd\u201c (spr\u00e1vny, platn\u00fd\u2026) rozsah, tak celkov\u00e9 rozp\u00e4tie v\u0161etk\u00fdch \u00fadajov za posledn\u00fdch 25 rokov zist\u00edme programom Minitab, a to pomocou histogramu:<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Rozsah \u00famrt\u00ed na Slovensku za posledn\u00fdch 21 rokov sa pohybuje od 9,48 po 10,08 \u00famrt\u00ed na 1 000 obyvate\u013eov. A teraz analyzujme sp\u00f4sobilos\u0165 procesu t\u00fdchto \u00famrt\u00ed:<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Ur\u010dili sme (jazykom profesion\u00e1lov) sp\u00f4sobilos\u0165 procesu v\u00fdvoja \u00famrtnosti na Slovensku. Teda zis\u0165ujeme, \u010di naozaj nastal katastrofick\u00fd v\u00fdvoj ako n\u00e1m tvrd\u00ed vl\u00e1da jednej strany<\/a> (lebo t\u00fato t\u00e9mu nikdy nenapadla ani \u201eopoz\u00edcia\u201c). \u010co tam vid\u00edme?<\/p>\n\n\n\n

V tomto bode mus\u00edme doplni\u0165 \u2013 kv\u00f4li zrozumite\u013en\u00e9mu vyhodnoteniu \u2013 e\u0161te jeden z\u00e1sadn\u00fd faktor, a to je tzv. \u201eindex sp\u00f4sobilosti procesu\u201c. Pod\u013ea hodnoty tohto indexu vieme, \u010di proces m\u00e1 prirodzen\u00fd v\u00fdvoj (v danom rozmedz\u00ed hodn\u00f4t), alebo ho m\u00e1 \u201e\u0161peci\u00e1lny\u201c, \u010do m\u00f4\u017ee znamena\u0165 aj \u201ezmanipulovan\u00fd\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Proces je sp\u00f4sobil\u00fd (n\u00e1hodn\u00fd, prirodzen\u00fd) vtedy, ak index jeho sp\u00f4sobilosti dosahuje minim\u00e1lne 1,33 a viac. V\u0161etko pod touto hodnotou znamen\u00e1, \u017ee na jeho priebeh vpl\u00fdva ak\u00e1si (pozorovate\u013eovi nezn\u00e1ma) \u0161peci\u00e1lna pr\u00ed\u010dina.<\/p>\n\n\n\n

Na poslednom grafe vid\u00edme, \u017ee CPK<\/sub> = 1,18 a PPK<\/sub> = 0,64. Index CPK<\/sub> opisuje dan\u00fd analyzovan\u00fd \u00fasek (t.j. konkr\u00e9tne roky 2000-2021) a koeficient PPK<\/sub> zase dlhodob\u00fd, potenci\u00e1lny v\u00fdvoj aj za hranice vybran\u00e9ho intervalu. Ak by sme to pripodobnili (pre lep\u0161ie pochopenie) napr. fabrike na v\u00fdrobu cukr\u00edkov, tak prv\u00fd index CPK<\/sub> hovor\u00ed o tom, \u010di konkr\u00e9tne kontrolovan\u00fd bal\u00ed\u010dek cukr\u00edkov sp\u013a\u0148a po\u017eadovan\u00fa normu (teda po\u010det cukr\u00edkov v jednom bal\u00ed\u010dku) a index PPK<\/sub> zase predstavuje predpoklad pre cel\u00fa v\u00fdrobn\u00fa d\u00e1vku (teda pre v\u0161etky vyroben\u00e9 bal\u00ed\u010dky cukr\u00edkov) a potenci\u00e1l, v akom stave sa dostali \u010di m\u00f4\u017eu dosta\u0165 k z\u00e1kazn\u00edkovi.<\/p>\n\n\n\n

Teda v\u00fdvoj kontrolovan\u00e9ho \u010dasov\u00e9ho v\u00fdseku (2000-2021) nie je prirodzen\u00fd, po\u010det m\u0155tvych rastie nie prirodzen\u00fdm sp\u00f4sobom (pre\u010do asi?).<\/p>\n\n\n\n

V ka\u017edom pr\u00edpade v\u0161ak tak\u00fdto v\u00fdvoj nemo\u017eno pova\u017eova\u0165 za katastrofick\u00fd \u2013 ve\u010f ak by \u0161lo o naozajstn\u00fa pand\u00e9miu v p\u00f4vodnom zmysle slova, tak n\u00e1rast \u00famrt\u00ed z roku 2019 na 2020 by mal minim\u00e1lne zdvojn\u00e1sobi\u0165 v\u00fdsledok. Teda v roku 2019 bolo 9,98 \u00famrt\u00ed na 1 000 obyvate\u013eov a v r. 2020 zase (v\u0161etko \u00fadaje CIA) 10,05. Teda in\u00fdmi slovami, zv\u00fd\u0161enie \u00famrtnosti o 0,07 je doslovne \u0161tatisticky zanedbate\u013en\u00e9. Ak Slovensko ofici\u00e1lne reportovalo ak\u00e9si stra\u0161n\u00e9 zv\u00fd\u0161enie v oblasti \u00famrt\u00ed na Covid, tak to znamen\u00e1, \u017ee boli iba preklasifikovan\u00e9 in\u00e9 \u00famrtia, ale rozhodne nedo\u0161lo (na z\u00e1klade \u00fadajov CIA) ku katastrofick\u00e9mu zv\u00fd\u0161eniu \u00famrt\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Ak by sme pou\u017eili dlhodob\u00fd v\u00fdvoj obyvate\u013estva na Slovensku<\/a>, tak rozdiel 0,07 m\u0155tvych znamen\u00e1, \u017ee napr\u00edklad za rok 2020 zomrelo o 382 (!) viac. Ale kde potom je t\u00fdch viac ako 11 tis\u00edc avizovan\u00fdch m\u0155tvych na Covid? Nieto in\u00e9ho vysvetlenia ako to, \u017ee bu\u010f Korona sp\u00f4sobila iba 382 \u00famrt\u00ed (tak ak\u00e1 to je \u201epand\u00e9mia\u201c), alebo iba premenovali v\u00fdsledky in\u00fdch pr\u00ed\u010din.<\/p>\n\n\n\n

Ale nezastavme na polceste. Na jednej z ofici\u00e1lnych vl\u00e1dnych str\u00e1nok sme k 29.03.2021 na\u0161li (vtedy) aktu\u00e1lny excelovsk\u00fd s\u00fabor pod n\u00e1zvom korona.gov.sk v cvs form\u00e1te. Obsahuje cel\u00fd v\u00fdvoj Korony od 6.3.2020 po u\u017e spomenut\u00fd 29.03.2021. My sme pre v\u00fdpo\u010det pou\u017eili st\u013apec \u00fadajov \u201ePo\u010det potvrden\u00fdch PCR testami<\/strong>\u201c:<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Interval \u201enameran\u00fdch\u201c hodn\u00f4t sme stanovili \u2013 ke\u010f\u017ee in\u00e9 \u00fadaje nie s\u00fa k dispoz\u00edcii \u2013 od 3 706 v marci 2020 po 9 827 834 pozit\u00edvnych v\u00fdsledkov testov v marci 2021 (presnej\u0161ie po 29.03.2021). Viac \u00fadajov sa n\u00e1m nepodarilo z\u00edska\u0165.<\/p>\n\n\n\n

A teraz v\u0161etko vid\u00edme \u00faplne jasne \u2013 zo zorn\u00e9ho uhla \u0161tatistiky. Kr\u00e1tkodob\u00e1 sp\u00f4sobilos\u0165 procesu CPK<\/sub> je 1,16 \u2013 teda proces nie je n\u00e1hodn\u00fd, ale riadi ho ak\u00e1si (verejnosti nezn\u00e1ma) pr\u00ed\u010dina. Celkov\u00e1 (dlhodob\u00e1, potenci\u00e1lna) \u201esp\u00f4sobilos\u0165\u201c PPK<\/sub> (preto v \u00favodzovk\u00e1ch, lebo sa ned\u00e1 hovori\u0165 o \u017dIADNEJ SP\u00d4SOBILOSTI) je 0,24.<\/p>\n\n\n\n

Teda tak, proces \u201eKorona\u201c \u2013 teda sk\u00f4r asi bude realite zodpoveda\u0165 v\u00fdraz \u201eprojekt Korona\u201c \u2013 riadia ak\u00e9si pr\u00ed\u010diny, ktor\u00e9 v \u017eiadnom pr\u00edpade nie s\u00fa n\u00e1hodn\u00e9, ani prirodzen\u00e9, no v ka\u017edom pr\u00edpade verejnosti nedostupn\u00e9. Nech je to \u010doko\u013evek, je to nesp\u00f4sobil\u00fd, t.j. nepredv\u00eddate\u013en\u00fd proces. A to si ani nedali n\u00e1mahu o\u0161etri\u0165 tento (\u0161tatistick\u00fd) uhol poh\u013eadu. Nu\u017e, pr\u00edkazy treba plni\u0165 a dobytok aj tak na ni\u010d nepr\u00edde\u2026 to je o\u010dividne ich m\u00f3d myslenia smerom k n\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n

Ka\u017ed\u00e9 opatrenie \u2013 do ktor\u00e9ho n\u00e1s tla\u010d\u00ed vl\u00e1da v s\u00favislosti s koronou \u2013 je postaven\u00e9 na \u201ezl\u00fdch \u010d\u00edslach\u201c. Ve\u010f z nich vytvorili aj ak\u00e9si farebn\u00e9 semafory \u010di automaty. Ale nech je \u201efarba\u201c ak\u00e1ko\u013evek, v\u017edy mus\u00ed by\u0165 podlo\u017een\u00e1 ak\u00fdmsi d\u00f4vodom, ktor\u00fd \u2013 a to u\u017e tradi\u010dne \u2013 sa odvol\u00e1va na \u201ezl\u00e9 \u010d\u00edsla\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Ak teda \u010d\u00edsla, tak nie je treba by\u0165 filozofom, aby \u010dlovek pochopil, \u017ee v\u0161etky opatrenia vych\u00e1dzaj\u00fa z \u201enameran\u00fdch\u201c \u00fadajov. A tu sa znovu obr\u00e1\u0165me na na\u0161u knihu \u2013 tentoraz na stranu 12. V tejto oblasti \u2013 t.j. zberu a vyhodnocovania nameran\u00fdch \u00fadajov s cie\u013eom vykona\u0165 na ich b\u00e1ze nejak\u00e9 rozhodnutie \u2013 ve\u013emi ve\u013ea urobil pred rokmi Dr. Walter Shewhart. Odborn\u00edkom s\u00fa zn\u00e1me aj po \u0148om pomenovan\u00e9 pravidl\u00e1 na prezent\u00e1ciu \u00fadajov. Jedno Shewhartovo pravidlo hovor\u00ed:<\/p>\n\n\n\n

\u00dadaje by mali by\u0165 prezentovan\u00e9 tak\u00fdm sp\u00f4sobom, aby uchov\u00e1vali d\u00f4kaz v nich ulo\u017een\u00fd pre v\u0161etky predpovede, ktor\u00e9 by sa z t\u00fdchto \u00fadajov mohli vyvodi\u0165.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Toto pravidlo hovor\u00ed o nieko\u013ek\u00fdch d\u00f4le\u017eit\u00fdch aspektoch. Predov\u0161etk\u00fdm obsah aj p\u00f4vod predkladan\u00fdch \u00fadajov by mal by\u0165 \u00daPLNE<\/strong> vysvetlen\u00fd. Toto vysvetlenie by malo obsahova\u0165 aj odpovede na tak\u00e9to ot\u00e1zky:<\/p>\n\n\n\n

    \n
  • Kto zozbieral \u00fadaje?<\/strong><\/li>\n\n\n\n
  • Ako boli \u00fadaje zozbieran\u00e9?<\/strong><\/li>\n\n\n\n
  • Kedy boli \u00fadaje zozbieran\u00e9?<\/strong><\/li>\n\n\n\n
  • \u010co tieto \u00fadaje predstavuj\u00fa?<\/strong><\/li>\n\n\n\n
  • Ak predkladan\u00e9 \u00fadaje boli nejak\u00fdm sp\u00f4sobom vypo\u010d\u00edtan\u00e9, tak mus\u00edme vedie\u0165 ako boli v\u00fdsledky vypo\u010d\u00edtan\u00e9 a\u00a0ak\u00e9 boli vstupn\u00e9 hodnoty! Nenastala po\u010das procesu vyhodnocovania nejak\u00e1 zmena vo vzorci pou\u017eitom na v\u00fdpo\u010det?<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n

    A u\u017e sme \u201edoma\u201c. \u00dadaje predkladan\u00e9 na\u0161imi \u0161t\u00e1tnymi \u00faradn\u00edkmi nesp\u013a\u0148aj\u00fa ani jedin\u00fa \u0161tandardn\u00fa po\u017eiadavku. Odkia\u013e ich teda maj\u00fa?<\/p>\n\n\n\n

    Tu m\u00f4\u017eeme smelo uzavrie\u0165, \u017ee pou\u017e\u00edvaj\u00fa met\u00f3du W. Churchilla:<\/p>\n\n\n\n

    Ver\u00edm len t\u00fdm \u0161tatistik\u00e1m, ktor\u00e9 som s\u00e1m sfal\u0161oval.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

    A tu u\u017e netreba ni\u010d doda\u0165, vari okrem cit\u00e1tu r\u00edmskeho cis\u00e1ra Marca Aurelia:<\/p>\n\n\n\n

    Len hlup\u00e1k si mysl\u00ed, \u017ee zl\u00ed \u013eudia nerobia zl\u00e9 veci.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

    Vo svete profesion\u00e1lneho procesn\u00e9ho riadenia je zn\u00e1me, \u017ee ak \u201evrchnos\u0165\u201c tla\u010d\u00ed na dosahovanie ur\u010dit\u00fdch v\u00fdsledkov, tak cel\u00fd podriaden\u00fd person\u00e1l reaguje jedn\u00fdm z troch mo\u017en\u00fdch sp\u00f4sobov:<\/p>\n\n\n\n

      \n
    • Zlep\u0161ia existuj\u00faci proces;<\/strong><\/li>\n\n\n\n
    • Skreslia syst\u00e9m;<\/strong><\/li>\n\n\n\n
    • Skreslia predkladan\u00e9 \u00fadaje.<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n

      Kde sa nach\u00e1dzame my si ur\u010dite ka\u017ed\u00fd n\u00e1\u0161 \u010ditate\u013e dok\u00e1\u017ee hravo vyhodnoti\u0165 s\u00e1m. Spr\u00e1vne \u00fadaje sa nedaj\u00fa dosiahnu\u0165 \u017eiadnou n\u00e1hodou. Musia by\u0165 zozbieran\u00e9 pod\u013ea d\u00f4kladn\u00e9ho pl\u00e1nu. M\u00e1 niekto v na\u0161ich vl\u00e1dnych \u0161trukt\u00farach tak\u00fd pl\u00e1n? A ak predsa len m\u00e1, kde je zverejnen\u00fd?<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

      Tento \u010dl\u00e1nok je pomerne ne\u0161tandardn\u00fd a do zna\u010dnej miery nez\u00e1\u017eivne odborn\u00fd, ale poskytne v\u00e1m pr\u00e1ve odborn\u00fd uhol poh\u013eadu na sp\u00f4sob pr\u00e1ce s \u00fadajmi, pod\u013ea ktor\u00fdch n\u00e1s riadia. Z tohto poh\u013eadu u\u017e je \u013eahk\u00e9 vyvodi\u0165, \u017ee cel\u00e9 \u201ekorona \u00fadaje\u201c s\u00fa viac ne\u017e ot\u00e1zne. Ale na t\u00fdchto \u00fadajoch stavaj\u00fa v\u0161akovak\u00e9 obmedzenia a komplik\u00e1cie pre n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch. V\u00fdber tohto n\u00e1zvu ani kniha uk\u00e1zan\u00e1 […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":632,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5,6],"tags":[],"class_list":["post-631","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-informacny-vektor","category-zaradit"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/631","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=631"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/631\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/632"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=631"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=631"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=631"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}