{"id":1119,"date":"2019-02-13T15:36:00","date_gmt":"2019-02-13T14:36:00","guid":{"rendered":"https:\/\/rano.tartaria.sk\/?p=1119"},"modified":"2019-02-13T15:36:00","modified_gmt":"2019-02-13T14:36:00","slug":"mahabharata-a-my","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/?p=1119","title":{"rendered":"MAHABHARATA A MY"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Ot\u00e1zka spojitosti slovanskej a indickej Kult\u00fary v zmysle spolo\u010dn\u00fdch trad\u00edci\u00ed a p\u00edsomn\u00fdch pamiatok je dodnes pre mnoho \u013eud\u00ed principi\u00e1lne neprijate\u013en\u00e1. Ak u\u017e nie\u010do prip\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa v zmysle spolo\u010dn\u00e9ho dedi\u010dstva, tak nanajv\u00fd\u0161 to, \u017ee \u00c1rijci pri\u0161li kedysi z Indie do Eur\u00f3py a v \u017eiadnom pr\u00edpade nie opa\u010dne. S\u00fa aj tak\u00ed, ktor\u00ed na v\u0161etko, \u010do m\u00e1 ak\u00e9ko\u013evek prepojenie na Rusko h\u013eadia ako b\u00fdk na \u010derven\u00fa plachtu.<\/p>\n\n\n\n

Raz a nav\u017edy si mus\u00edme uvedomi\u0165, \u017ee to \u010ceskoslovensko pod veden\u00edm Komunistickej strany a K. Gottwalda realizovalo v Prahe politick\u00fa zmenu, ktor\u00e1 viedla k vzniku \u010ceskoslovenskej socialistickej republiky. Kto dodnes vid\u00ed iba \u201ezl\u00fdch\u201c Rusov a \u201edobr\u00fdch\u201c \u010cechov a Slov\u00e1kov, ten \u017eije v minulosti. Akosi sme nepotrestali \u201ekomunistick\u00fdch zlo\u010dincov\u201c \u2013 ale pre\u010do netrest\u00e1me ani na\u0161ich zlo\u010dincov, ktor\u00ed napr\u00edklad dali povolenie na bombardovanie Juhosl\u00e1vie, \u010do prinieslo obete aj na \u017eivotoch Slov\u00e1kov, ktor\u00ed \u017eij\u00fa v Srbsku? Ani t\u00fdch, ktor\u00ed drancuj\u00fa \u0161t\u00e1tny rozpo\u010det a na\u0161e lesy, ba e\u0161te si \u017eij\u00fa ako prasiatka v \u017eite?<\/p>\n\n\n\n

\u00c1rijsk\u00e1 a indick\u00e1 Kult\u00fara je vo svojom p\u00f4vode spolo\u010dn\u00e1, ale poch\u00e1dza od n\u00e1s, dnes Slovanov \u2013 Severu. Rovnako aj p\u00edsomn\u00fd syst\u00e9m, ktor\u00fd v Indii ostal ako priamy n\u00e1stupca Karuny v podobe Samskritu, pri\u010dom u n\u00e1s sa m\u00f4\u017eeme k tej istej podstate pribl\u00ed\u017ei\u0165 ove\u013ea jednoduch\u0161ou, ale rovnako Obraznou Staroslovienskou Bukvicou<\/a> nie je pre ur\u010dit\u00fd druh \u013eud\u00ed prijate\u013en\u00fd. Je to na\u0161e Kult\u00farne dedi\u010dstvo, dedi\u010dstvo na\u0161ich Predkov. Nie je v\u0161ak povinn\u00e9, preto\u017ee sloboda rozhodovania ost\u00e1va plne re\u0161pektovan\u00e1 Jemnohmotn\u00fdm Svetom.<\/p>\n\n\n\n

Nastupuje \u010cas kedy ka\u017ed\u00fd bude osloboden\u00fd, ale to nebude masov\u00fd, pas\u00edvny jav, ako mnoh\u00ed o\u010dak\u00e1vaj\u00fa. Sk\u00f4r ka\u017ed\u00fd dostatne t\u00fato mo\u017enos\u0165 individu\u00e1lne. Mus\u00edme v\u0161ak sami na sebe pracova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Ak sa chceme p\u00fdta\u0165 ako na to, ako sa oslobodi\u0165, najsk\u00f4r sa vynasna\u017eme vyjs\u0165 spod r\u00e1mca ohrani\u010den\u00ed, ktor\u00e9 pre n\u00e1s vytvorili in\u00ed. Sme s\u00edce pod vplyvom manipul\u00e1ci\u00ed, ale tie nikdy neprekra\u010duj\u00fa povolen\u00e9 rozhranie Konu Stvorite\u013ea. Dnes dost\u00e1vame n\u00e1stroje na oslobodenie sa, ale rozhodnutie ako ich pou\u017eijeme je v\u00fdlu\u010dne na n\u00e1s \u2013 \u010do zah\u0155\u0148a aj zodpovednos\u0165 za \u010diny. N\u00e1stroje mo\u017eno pou\u017ei\u0165 aj na zlo, ale nikto n\u00e1s nen\u00fati, aby sme ich pou\u017eili pr\u00e1ve tak. Preto zlosti\u0165 sa na t\u00fdch, ktor\u00ed n\u00e1m poskytli n\u00e1stroje, ktor\u00e9 neraz pou\u017e\u00edvame samovo\u013ene, aby sme poru\u0161ovali Kony je presne to ist\u00e9, ako maskova\u0165 svoje vlastn\u00e9 stopy.<\/p>\n\n\n\n

A tak post\u00fapme k Mahabharate. T\u00e1 toti\u017e opisuje udalosti, ktor\u00e9 sa p\u00f4vodne odohr\u00e1vali na Severe Eur\u00f3py. Mo\u017eno \u017ee niektor\u00e9 aj u n\u00e1s\u2026<\/p>\n\n\n\n

Najstar\u0161ie gr\u00e9cky m\u00fdty hovoria o rozpr\u00e1vkovej krajine menom Hyperborea, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed v bl\u00edzkosti brehu Kronijsk\u00e9ho oce\u00e1nu. Hovoria o tom, \u017ee za drsn\u00fdm severov\u00fdchodn\u00fdm vetrom Boreom sa nach\u00e1dza zem, kde rastie z\u00e1zra\u010dn\u00fd strom so zlat\u00fdmi jablkami ve\u010dnej mladosti. Pri podno\u017e\u00ed tohto stromu, nap\u00e1jaj\u00fac jeho korene, vyviera zdroj \u017divej vody \u2013 vody Nesmrte\u013enosti. Tu, za zlat\u00fdmi jablkami diev\u010dat-polovt\u00e1kov Hesper\u00edd sa kedysi vybral hrdina Herakles. Na \u010falekom Severe, v Hyperborei pri Tartessii \u2013 hrade, kde spia z\u00e1zraky cel\u00e9ho sveta dovtedy, k\u00fdm nenastane \u010das ich zrodenia, aby zost\u00fapili k smrte\u013en\u00edkom na Zem \u2013 \u010dakal Herakles na zlat\u00fd \u010dlnok Slnka. A nie je to prekvapuj\u00face, ve\u010f Hyperborea je vlas\u0165ou slne\u010dn\u00e9ho Apol\u00f3na, kde ho \u2013 pod\u013ea starogr\u00e9ckeho m\u00fdtu \u2013 ka\u017ed\u00e9 leto prin\u00e1\u0161ali snehobiele okr\u00eddlen\u00e9 kone-labute.<\/p>\n\n\n\n

Ale nie iba star\u00ed Gr\u00e9ci vo svojich legend\u00e1ch do\u0161li do \u010falek\u00e9ho severn\u00e9ho kraja. Z hlb\u00edn tis\u00edcro\u010d\u00ed zvu\u010d\u00ed tento hymnus zemi, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed pri severnej hranici sveta v bl\u00edzkosti brehov Mlie\u010dneho (Bieleho) mora:<\/p>\n\n\n\n

\u201eNad Zlom t\u00fd\u010di sa t\u00e1to krajina, a preto Pozdvihnutou naz\u00fdva sa! Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee le\u017e\u00ed v strede medzi V\u00fdchodom a Z\u00e1padom\u2026 Je to cesta Zlatej Nabera\u010dky\u2026 V tom \u0161\u00edrom severnom kraji ne\u017eije \u010dlovek krut\u00fd, bezcitn\u00fd a zlo\u010dinn\u00fd\u2026 Tam s\u00fa mravce aj z\u00e1zra\u010dn\u00fd Strom Bohov\u2026 Tu Pol\u00e1rnu Hviezdu upevnil Ve\u013ek\u00fd Predok\u2026 Severn\u00fd kraj je \u00fadajne \u201ePov\u00fd\u0161en\u00fd\u201c, lebo on pov\u00fd\u0161en\u00fd je vo v\u0161etk\u00fdch vz\u0165ahoch<\/em>\u201c. Tak\u00fdmito hlbok\u00fdmi slovami zvestuje o \u010falekom pol\u00e1rnom severe staroindick\u00fd epos Mahabharata.<\/p>\n\n\n\n

V tomto bode sa trochu pozastav\u00edme. Dne\u0161n\u00e1 ofici\u00e1lna veda \u2013 poslu\u0161n\u00e1 Z\u00e1padu \u2013 ve\u013emi nerada po\u010duje o \u010doko\u013evek prastarom \u010di akoko\u013evek pozit\u00edvnom z Ruska. Panuje v nej Z\u00e1padn\u00fd model dej\u00edn, teda hist\u00f3ria. Napriek tomu v\u0161ak pravda pomaly ale nezadr\u017eate\u013ene vych\u00e1dza na Svetlo Sveta. A pr\u00e1ve do tejto oblasti teraz vst\u00fapime aj my.<\/p>\n\n\n\n

Lesy a nivy rusk\u00e9ho Severu nebr\u00e1zdili hordy dobyvate\u013eov, v\u00e4\u010d\u0161ina jeho slobodn\u00e9ho a hrd\u00e9ho n\u00e1roda nepoznala jarmo poddanstva, a pr\u00e1ve preto a pr\u00e1ve tu sa v \u010distote, nepozmenen\u00e9, zachovali prastar\u00e9 piesne, rozpr\u00e1vky a povesti Rusi. Pod\u013ea mienky mnoh\u00fdch v\u00fdskumn\u00edkov sa pr\u00e1ve tu zachovali archaick\u00e9 obrady a ritu\u00e1ly, trad\u00edcie, ktor\u00e9 s\u00fa omnoho star\u0161ie ako starogr\u00e9cke, ba dokonca aj tie, ktor\u00e9 s\u00fa zaznamenan\u00e9 v \u201eindick\u00fdch\u201c V\u00e9dach. V\u00e9dy s\u00fa \u2013 pod\u013ea ofici\u00e1lneho vedeck\u00e9ho sveta \u2013 najstar\u0161ie zachovan\u00e9 Kult\u00farne pam\u00e4tn\u00edky v\u0161etk\u00fdch indoeur\u00f3pskych n\u00e1rodov.<\/p>\n\n\n\n

O zna\u010dnej bl\u00edzkosti Slovanskej a V\u00e9dickej mytol\u00f3gie p\u00edsal e\u0161te v 19. storo\u010d\u00ed A. N. Afanasiev, ktor\u00fd prid\u00e1val vz\u00e1jomn\u00fdm zhod\u00e1m v mytologick\u00fdch pr\u00edbehoch a obradovej praxi V\u00fdchodn\u00fdch Slovanov a \u00c1rijcov zna\u010dn\u00fd v\u00fdznam.<\/p>\n\n\n\n

Tieto zhody a o\u010dividn\u00e9 paralely s\u00fa zaznamenan\u00e9 aj v pr\u00e1cach rusk\u00fdch historikov a lingvistov konca 19. a\u017e za\u010diatku 20. storo\u010dia. Sta\u010d\u00ed spomen\u00fa\u0165 aspo\u0148 A. CH. Vostokova, I. I. Sreznevsk\u00e9ho, Millera, V. V. Barto\u013eda, N. M. Ga\u013ekovsk\u00e9ho at\u010f. My\u0161lienka spolo\u010dn\u00fdch zdrojov ruskej n\u00e1rodnej kult\u00fary a jazykov ir\u00e1nskeho okruhu V\u00fdchodnej Eur\u00f3py prech\u00e1dza cez dielo V. A. Gorodcova D\u00c1CKO-SARMATSK\u00c9 N\u00c1BO\u017dENSK\u00c9 ELEMENTY V RUSKOM N\u00c1RODNOM FOLKL\u00d3RE. Indologi\u010dka N. R. Guseva vo svojej pr\u00e1ci INDUIZMUS zadala ot\u00e1zku existencie prastarej indicko-slovanskej ob\u010dinnosti, ktor\u00e1 je \u0161pecifick\u00e1 nielen pre zna\u010dn\u00fa jazykov\u00fa zhodu, ale aj pre v\u00fdlu\u010dn\u00fa kult\u00farno-hospod\u00e1rsku bl\u00edzkos\u0165, ktor\u00e1 sa vytvorila v podmienkach dlhodob\u00e9ho spolo\u010dn\u00e9ho spoluna\u017e\u00edvania. Z knihy m\u00f4\u017eeme citova\u0165:<\/p>\n\n\n\n

\u201eV d\u00e1vnej minulosti sa vytv\u00e1rali nielen rovnak\u00e9 alebo extr\u00e9mne bl\u00edzke jazykov\u00e9 javy, ale aj tie rovnak\u00e9 \u010di podobn\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 predstavy, ktor\u00e9 je mo\u017en\u00e9 sledova\u0165 aj medzi slovansk\u00fdmi n\u00e1rodmi a indo\u00e1rijcami\u2026 Zhody indo-slovanskej sakr\u00e1lnej lexiky a ritu\u00e1lnej praxe m\u00f4\u017eu by\u0165 iba v\u00fdsledkom prastar\u00fdch a dlh\u00fdch kontaktov medzi predkami jednej aj druhej skupiny n\u00e1rodov\u201c.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina dne\u0161n\u00fdch vedcov predpoklad\u00e1, \u017ee na rozhran\u00ed 2. a 1. tis\u00edcro\u010dia pred n. l. sa Rody \u00c1rijcov u\u017e nach\u00e1dzali v Severo-Z\u00e1padnej \u010dasti polostrova Industan, tak je opodstatnen\u00e9 predpoklada\u0165, \u017ee zhodn\u00e9 mot\u00edvy Viery a mytol\u00f3gie \u00c1rijcov a Slovanov boli vytvoren\u00e9 d\u00e1vno predt\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n

Zn\u00e1ma rusk\u00e1 prekladate\u013eka hymnusov Rigvedy \u2013 najstar\u0161ej knihy indick\u00fdch V\u00e9d \u2013 T. J. Jelizarenkov\u00e1 predpoklad\u00e1, \u017ee pri preklade z v\u00e9dskeho jazyka do in\u00fdch jazykov pr\u00e1ve rusk\u00fd jazyk obsahuje rad nepopierate\u013en\u00fdch v\u00fdhod oproti z\u00e1padoeur\u00f3pskymi jazykom. Tieto v\u00fdhody sa prejavuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou ako zhoda medzi v\u00e9d\u0161tinou (samskritom) a ru\u0161tinou v prospech lep\u0161ieho uchovania anachronizmov, oproti \u010faleko men\u0161ej zhode v pr\u00edpade z\u00e1padoeur\u00f3pskych jazykov. Rovnako je markantn\u00e1 ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ia bl\u00edzkos\u0165 slovanskej a indo\u00e1rijskej mytologicko-poetickej trad\u00edcie.<\/p>\n\n\n\n

M\u00f4\u017eeme porovna\u0165 nieko\u013eko mien Vysok\u00fdch Bytost\u00ed v ruskom a na\u0161om jazyku s menami v samskrite.<\/p>\n\n\n\n

Tu m\u00f4\u017eeme siahnu\u0165 po men\u00e1ch Bytost\u00ed, ktor\u00e9 sme v \u010dasoch Noci Svaroga ozna\u010dovali pr\u00edvlastkom \u201eBoh\u201c. Dnes v\u0161ak u\u017e vieme, \u017ee tento n\u00e1zov je lep\u0161ie nepou\u017e\u00edva\u0165<\/a>. Napr\u00edklad ak vyslov\u00edme \u201ePER\u00daN\u201c, tak m\u00f4\u017eeme prec\u00edti\u0165 ako priamo cez telo prech\u00e1dza energia pre n\u00e1s<\/strong>, preto\u017ee sme oslovili Ipost\u00e1zu Stvorite\u013ea \u2013 n\u00e1\u0161ho Nebesk\u00e9ho Predka Per\u00fana. Ak to ist\u00e9 zopakujeme v spojen\u00ed \u201eBoh Per\u00fan\u201c tak po\u013eahky poc\u00edtite \u017ee energia, ktor\u00fa ste privolali nepre\u0161la cez v\u00e1s \u2013 odi\u0161la k bytosti v 9. rozmernosti menom \u201eBoh\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Pre inform\u00e1ciu m\u00f4\u017eeme spomen\u00fa\u0165, \u017ee t\u00ed, ktor\u00fdch pri pokres\u0165an\u010dovan\u00ed kri\u017eiaci-jezuiti porezali a poh\u00e1dzali do mo\u010diara vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch<\/a> tie\u017e nepou\u017e\u00edvali oslovenie \u201eBoh\u201c, ale iba \u201eNebesia\u201c alebo \u201ePredok\u201c. Tak\u00e9to Kummiri s\u00fa tam aj s nimi \u201epochovan\u00e9\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Nie je to teda na\u0161a p\u00f4vodn\u00e1 prax, aj ke\u010f v \u010dase Noci Svaroga mala opodstatnenie.<\/p>\n\n\n\n

\u010co v\u0161ak m\u00e1me v tejto oblasti zhodn\u00e9 s Indo\u00e1rijcami? Napr\u00edklad Nebesk\u00e1 Bytos\u0165 Oh\u0148a \u2013 AGNI. \u010ealej Nebesk\u00e1 Bytos\u0165, ktor\u00fa sme doteraz naz\u00fdvali \u201eSTRIBOG\u201c v samskrite pozost\u00e1va z dvoch \u010dast\u00ed: \u201eSTRI\u201c a \u201eBHAGA\u201c (vyslovujeme \u201eBAGA\u201c). BHAGA v\u0161ak neznamen\u00e1 \u201eBoh\u201c, ale \u201eMILOSTIV\u00dd\u201c. Otec Nebies SVAROG m\u00e1 v samskrite podobu SVARGA, teda Nebesia.<\/p>\n\n\n\n

V ru\u0161tine pozn\u00e1me n\u00e1zov \u201esvacha\u201c (\u0441\u0432\u0430\u0445\u0430), \u010do je \u017eena, ktor\u00e1 sp\u00e1ja \u017een\u00edchov a nevesty, ktor\u00ed zapa\u013euj\u00fa nov\u00e9 \u201erodinn\u00e9 ohnisk\u00e1\u201c, \u010do je z\u00e1rove\u0148 aj meno \u017eeny Nebesk\u00e9ho AGNI \u2013 SVACHA.<\/p>\n\n\n\n

Ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo zh\u00f4d d\u00e1va aj ka\u017edodenn\u00e1 lexika:<\/p>\n\n\n\n

RUSKY<\/strong><\/td>SAMSKRIT<\/strong><\/td>SLOVENSKY<\/strong><\/td><\/tr>
\u0412\u0430\u0441<\/td>Vas<\/td>V\u00e1s<\/td><\/tr>
\u0412\u0430\u043c<\/td>Vam<\/td>V\u00e1m<\/td><\/tr>
\u041d\u0430\u0441<\/td>Nas<\/td>N\u00e1s<\/td><\/tr>
\u0422\u0435<\/td>Te<\/td>Ty<\/td><\/tr>
\u0422\u043e<\/td>To<\/td>To<\/td><\/tr>
\u0422\u043e\u0442<\/td>Tot (tat)<\/td>Ten (toten)<\/td><\/tr>
\u042d\u0442\u043e\u0442<\/td>Etad (etat)<\/td>Tento<\/td><\/tr>
\u041a\u043e\u0433\u0434\u0430<\/td>Kada<\/td>Kedy<\/td><\/tr>
\u0422\u043e\u0433\u0434\u0430<\/td>Tada<\/td>Teda (potom)<\/td><\/tr>
\u0421\u0432\u043e\u0439<\/td>Svaja<\/td>Svoj<\/td><\/tr>
\u0422\u0432\u043e\u0439<\/td>Tvaja<\/td>Tvoj<\/td><\/tr>
\u0421\u0432\u043e\u044f\u043a<\/td>Svaka<\/td>\u0160vagor<\/td><\/tr>
\u0411\u0440\u0430\u0442<\/td>Bhratra<\/td>Brat<\/td><\/tr>
\u041c\u0430\u0442\u044c<\/td>Matri<\/td>Matka (ma\u0165)<\/td><\/tr>
\u041f\u0440\u0430\u043c\u0430\u0442\u0435\u0440\u044c<\/td>Pramatri<\/td>Pramater<\/td><\/tr>
\u0414\u0438\u0432\u043e<\/td>Divo<\/td>Div<\/td><\/tr>
\u0414\u0435\u0432\u0430<\/td>Devi<\/td>Deva<\/td><\/tr>
\u0420\u0435\u0447\u044c<\/td>Ri\u010d<\/td>Re\u010d<\/td><\/tr>
\u0414\u0435\u043d\u044c<\/td>Dina<\/td>De\u0148<\/td><\/tr>
\u0421\u0432\u0435\u0442<\/td>\u0160veta<\/td>Svet<\/td><\/tr>
\u0417\u0438\u043c\u0430<\/td>Hima<\/td>Zima<\/td><\/tr>
\u0421\u043d\u0435\u0433<\/td>Sneha (klzko)<\/td>Sneh<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n

Pr\u00edkladov slov by sa dalo vybra\u0165 ove\u013ea viac.<\/p>\n\n\n\n

\u0160kodou je fakt, \u017ee doteraz neexistuje preklad v\u00e9dick\u00fdch textov do sloven\u010diny priamo zo samskritu. Doteraz distribuovan\u00e9 \u201epreklady\u201c s\u00fa v skuto\u010dnosti preklady a\u017e z angli\u010dtiny.<\/p>\n\n\n\n

V indickom Bombaji vy\u0161la r. 1903 kniha s vtedy ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tnym a z\u00e1hadn\u00fdm n\u00e1zvom ARKTICK\u00c1 VLAS\u0164 VO V\u00c9DACH. Autorom knihy bol zn\u00e1my bojovn\u00edk za oslobodenie Indie spod koloni\u00e1lneho \u00fatlaku Brit\u00e1nie Bal Gangadar Tilak. Cel\u00fd \u017eivot zasv\u00e4til v\u00fdskumu svojej rodnej kult\u00fary a n\u00e1roda, dlho a podrobne \u0161tudoval prastar\u00e9 texty, legendy a posv\u00e4tn\u00e9 hymnusy, ktor\u00e9 v hlbin\u00e1ch tis\u00edcro\u010d\u00ed zostavili predkovia Indov a Ir\u00e1ncov. A h\u013ea \u2013 sumarizuj\u00fac tie zvl\u00e1\u0161tne javy, ktor\u00e9 boli v posv\u00e4tn\u00fdch knih\u00e1ch op\u00edsan\u00e9 v indick\u00fdch V\u00e9dach a ir\u00e1nskej Aveste \u2013 B. Tilak neo\u010dak\u00e1vane do\u0161iel k v\u00fdvodu, ktor\u00fd doslovne ohromil jeho s\u00fa\u010dasn\u00edkov: Vlas\u0165 Indo\u00e1rijcov (alebo ako oni seba sami naz\u00fdvali \u00c1rijcov) sa nach\u00e1dzala na severe Eur\u00f3py, niekde v okol\u00ed Pol\u00e1rneho kruhu.<\/p>\n\n\n\n

\"mahabh<\/figure>\n\n\n\n

Zdroj: Wikipedia<\/p>\n\n\n\n

Kniha na \u010ditate\u013eov p\u00f4sobila doslovne ako v\u00fdbuch at\u00f3movej bomby. Nijako sa toti\u017e nedarilo vytvori\u0165 predstavu, ako by eur\u00f3psky Sever mohol by\u0165 \u201epo\u017eehnan\u00fdm krajom\u201c, preto\u017ee pr\u00e1ve tak\u00fdm ho opisuj\u00fa hymnusy RIGVEDY, najstar\u0161ieho textu indick\u00fdch V\u00e9d.<\/p>\n\n\n\n

Ale vo v\u0161eobecnej atmosf\u00e9re ned\u00f4very sa za\u010dali \u0161\u00edri\u0165 aj hlasy d\u00f4very. Boli to hlasy t\u00fdch, ktor\u00ed Tilakovi uverili a sami sa vypravili h\u013eada\u0165 pod\u013ea n\u00e1vodu, ktor\u00fd podal indick\u00fd vedec cestu na Sever. Na v\u00fdsledky nebolo treba dlho \u010daka\u0165. N\u00e1sledne za Tilakovou knihou vy\u0161la r. 1910 e\u0161te kniha rusk\u00e9ho vedca a b\u00e1date\u013ea J. Jela\u010di\u010da EXTR\u00c9MNY SEVER AKO VLAS\u0164 \u010cLOVE\u010cENSTVA. Podobne ako v Tilakovej knihe, aj Jela\u010di\u010d prin\u00e1\u0161a mno\u017estvo cit\u00e1tov zo star\u00fdch posv\u00e4tn\u00fdch v\u00e9dick\u00fdch textov Rigvedy a Avesty, ktor\u00e9 mohla objasni\u0165 iba SEVERN\u00c1 hypot\u00e9za p\u00f4vodu. Treba tie\u017e vyjasni\u0165, \u017ee V\u00e9dy, t.j. Viedenie (od vIEm), tedy hymnusy, m\u00fdty, opisy obradov \u010di modlitby sa odovzd\u00e1vali z pokolenia na pokolenie predov\u0161etk\u00fdm v rodin\u00e1ch \u017drecov, teda \u010das skuto\u010dn\u00e9ho vzniku samotn\u00fdch textov najstar\u0161\u00edch \u010dast\u00ed V\u00e9d nevie nikto. M\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o obdobie od 4. do 5. tis\u00edcro\u010dia pred n.l., t.j. o to obdobie, kedy sa (pod\u013ea n\u00e1zoru vedcov) za\u010dal jednotn\u00fd indoeur\u00f3psky prajazyk rozpada\u0165 na jednotliv\u00e9 dialektov\u00e9 skupiny. Vedci, ktor\u00ed sa zaoberaj\u00fa sk\u00faman\u00edm indoeur\u00f3pskych jazykov pri\u0161li k v\u00fdvodu, \u017ee v star\u00fdch indoeur\u00f3pskych jazykoch je mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det zh\u00f4d so slovansk\u00fdmi jazykmi, ne\u017e s ak\u00fdmko\u013evek in\u00fdm jazykom indoeur\u00f3pskej skupiny.<\/p>\n\n\n\n

Treba spomen\u00fa\u0165 aj to, \u017ee najprest\u00ed\u017enej\u0161\u00ed lingvista prvej tretiny 20. storo\u010dia, Franc\u00faz Paul Jules Antoine Meillet bol presved\u010den\u00fd, \u017ee staroslovansk\u00fd jazyk je jedn\u00fdm z najstar\u0161\u00edch jazykov v spolo\u010dnej indoeur\u00f3pskej skupine a pokra\u010duje \u201ebez ak\u00e9hoko\u013evek preru\u0161enia vo v\u00fdvoji spolo\u010dn\u00e9ho indoeur\u00f3pskeho jazyka: v \u0148om sa nedaj\u00fa vypozorova\u0165 tie n\u00e1hle zmeny, ktor\u00e9 prid\u00e1vaj\u00fa tak\u00fa charakteristick\u00fa podobu jazyku gr\u00e9ckemu, taliansk\u00e9mu (najm\u00e4 latinsk\u00e9mu), keltsk\u00fdm, germ\u00e1nskym<\/em>\u201c\u2026<\/p>\n\n\n\n

\u010co to vlastne t\u00e1 Mahabharata je? Z mno\u017estva r\u00f4znych podan\u00ed, ktor\u00e9 uchov\u00e1vaj\u00fa pam\u00e4\u0165 \u010dlove\u010denstva, sa staroindick\u00fd epos Mahabharata pova\u017euje za jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch a najstar\u0161\u00edch pam\u00e4tn\u00edkov Kult\u00fary, vedy a trad\u00edci\u00ed Predkov v\u0161etk\u00fdch indoeur\u00f3pskych n\u00e1rodov.<\/p>\n\n\n\n

Mahabharata dnes obsahuje okolo 200 tis\u00edc riadkov po\u00e9zie, pri\u010dom pozost\u00e1va z 18 kn\u00edh. Pre n\u00e1s je zauj\u00edmav\u00e1 LESN\u00c1 Kniha, ktor\u00e1 opisuje posv\u00e4tn\u00e9 zdroje \u2013 rieky a jazer\u00e1 krajiny star\u00fdch \u00c1rijcov, t.j. zem\u00ed, v ktor\u00fdch sa odohr\u00e1vaj\u00fa udalosti, ktor\u00e9 opisuje ve\u013ek\u00e1 po\u00e9ma.<\/p>\n\n\n\n

Ak u\u017e hovor\u00edme o tej ve\u013ekej (Maha) krajine \u2013 ktor\u00fa epos naz\u00fdva Bharata \u2013 tak predov\u0161etk\u00fdm m\u00e1me na mysli vrcholiacu udalos\u0165, ktorou je ve\u013ek\u00e1 bitka medzi dvomi pr\u00edbuzn\u00fdmi Rodmi<\/a>. T\u00e1 sa odohrala na poli Kuru v roku 3102 pred n.l. Ale pod\u013ea ofic\u00e1lnych \u00fadajov vedy, \u00e1rijsk\u00e9 n\u00e1rody e\u0161te vtedy na \u00fazem\u00ed Ir\u00e1nu a Industanu neboli. Vtedy e\u0161te \u017eili vo svojej pravlasti, ktor\u00e1 je od Indie a Ir\u00e1nu dos\u0165 \u010faleko na severe. Tak\u017ee kde sa to vlastne nach\u00e1dzala t\u00e1 krajina, v ktorej sa odohr\u00e1vali opisovan\u00e9 grandi\u00f3zne udalosti? T\u00e1to ot\u00e1zka znepokojovala vedcov u\u017e v predminulom storo\u010d\u00ed. Napr\u00edklad v polovici 19. storo\u010dia Nemec Friedrich von Spiegel vyslovil my\u0161lienku, \u017ee takouto pravlas\u0165ou mohla by\u0165 jedine oblas\u0165 V\u00fdchodnej Eur\u00f3py medzi 45\u00b0 a 69\u00b0 severnej \u0161\u00edrky. O rieke Volge ako v\u00fdchodnej hranici pravlasti \u00c1rijcov p\u00edsal na z\u00e1klade \u0161t\u00fadia star\u00fdch textov v roku 1912 \u010fal\u0161\u00ed Nemec Friedrich Knauer. Podobn\u00fdch autorov bolo viac.<\/p>\n\n\n\n

V skuto\u010dnosti vid\u00edme \u2013 ak s\u00fadime pod\u013ea textov Rigvedy, Mahabharaty a Avesty \u2013 \u017ee star\u00ed \u00c1rijci ve\u013emi dobre poznali fl\u00f3ru a faunu eur\u00f3pskeho Severu, ctili si Pol\u00e1rku, Ve\u013ek\u00fa Medvedicu, s\u00fahvezdia Kassiopeja, Pastiera a Persea, teda s\u00fahvezdia pol\u00e1rnych oblast\u00ed. Jeden z prekladate\u013eov textov Mahabharaty do ru\u0161tiny \u2013 akademik B. L. Smirnov \u2013 uv\u00e1dza:<\/p>\n\n\n\n

\u201eVe\u013ek\u00fd historick\u00fd z\u00e1ujem pre rie\u0161enie ot\u00e1zky o vlasti \u00c1rijcov predstavuj\u00fa\u2026 zmienky textu o tom, \u017ee s\u00fahvezdia, ktor\u00e9 s\u00fa najbli\u017e\u0161ie k Pol\u00e1rke opisuj\u00fa kruhy, ktor\u00fdch stred je pr\u00e1ve Pol\u00e1rka\u2026 Tieto s\u00fahvezdia nezapadaj\u00fa za horizont, t.j. opisuj\u00fa kruh, ktor\u00fd je mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 v podstate po\u010das jednej noci a najm\u00e4 po\u010das zimy. Je to v\u0161ak mo\u017en\u00e9 iba v krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa rozpolo\u017een\u00e9 nie ju\u017enej\u0161ie ako je pribli\u017ene 55\u00b0-56\u00b0 severnej \u0161\u00edrky. Text hovor\u00ed o nebezpe\u010denstv\u00e1ch putovania po Arktick\u00fdch oblastiach a priamo hovor\u00ed: akon\u00e1hle \u010dlovek prenikne \u010falej na Sever, zahynie\u201c <\/em>(epiz\u00f3dy z 3. a 5. knihy Mahabharaty).<\/p>\n\n\n\n

Ale s\u00fadiac pod\u013ea textov Mahabharaty a Avesty, v epickom obdob\u00ed (t.j. do 3. tis\u00edcro\u010dia n.l.) \u017eili \u00c1rijci nie iba na Severe, ale aj na Juhu a v centr\u00e1lnej \u010dasti V\u00fdchodnej Eur\u00f3py. Na z\u00e1klade \u010doho tak usudzujeme? Je zn\u00e1me, \u017ee ve\u013ek\u00e1 rieka Ruska \u2013 Volga \u2013 sa a\u017e do 2. storo\u010dia n.l. naz\u00fdvala menom, pod ktor\u00fdm ju poznala sv\u00e4t\u00e1 kniha star\u00fdch Ir\u00e1ncov Avesta: Ranha alebo Ra. Ale Ranha Avesty je analogick\u00e1 rieke Gange z Rigvedy a Mahabharaty, pr\u00e1ve na jej brehoch \u017eili star\u00ed \u00c1rijci, Predkovia s\u00fa\u010dasn\u00fdch Indov a Ir\u00e1ncov. Akademik V. I. Abajev p\u00ed\u0161e:<\/p>\n\n\n\n

\u201eSkrz rad storo\u010d\u00ed preniesli \u00c1rijci pam\u00e4\u0165 o svojej pravlasti a o jej ve\u013ekej rieke Volge. V\u00e9dick\u00e9 \u201eRasa\u201c, avest\u00ednske \u201eRanha\u201c\u2026 ozna\u010duje n\u00e1zov mytologickej rieky, ktor\u00e1 \u201eobop\u00edna zem\u2026<\/em>\u201c<\/p>\n\n\n\n

V Rigvede a Mahabharate sa spom\u00ednaj\u00fa aj \u010fal\u0161ie, ve\u013ek\u00e9 aj mal\u00e9 rieky. V medzirie\u010d\u00ed Volga-Oka je mno\u017estvo riek, men\u00e1 ktor\u00fdch nedok\u00e1zal zmeni\u0165 ani \u010cAS. Tieto n\u00e1zvy nepotrebuj\u00fa ani \u017eiadny \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4kaz \u010di upresnenie \u2013 s\u00fa jasn\u00e9 aj sam\u00e9 osebe. Sta\u010d\u00ed iba jednoducho vyp\u00edsa\u0165 n\u00e1zvy riek v povod\u00ed Oky (Poo\u010d\u00ed) a porovna\u0165 ich s n\u00e1zvami \u201esv\u00e4t\u00fdch prame\u0148ov\u201c Mahabharaty, presnej\u0161ie tej jej \u010dasti, ktor\u00e1 je zn\u00e1ma ako \u201eChodenie po prame\u0148och\u201c. Pr\u00e1ve v tejto \u010dasti je op\u00edsan\u00fdch viac ako 200 posv\u00e4tn\u00fdch vodn\u00fdch zdrojov staro\u00e1rijskej zeme Bharaty v povod\u00ed Gangy a Jamuny (pod\u013ea stavu k roku 3150 pred n.l.<\/strong>):<\/p>\n\n\n\n

Posv\u00e4tn\u00fd vodn\u00fd zdroj<\/strong><\/td>Rieka v Poo\u010d\u00ed<\/strong><\/td><\/tr>
Agastia<\/td>Aga\u0161ka<\/td><\/tr>
Ak\u0161a<\/td>Ak\u0161a<\/td><\/tr>
Apaga<\/td>Apaka<\/td><\/tr>
Ar\u010dika<\/td>Ar\u010dikov<\/td><\/tr>
Asita<\/td>Asata<\/td><\/tr>
Achalia<\/td>Achalienka<\/td><\/tr>
Vadava<\/td>Vad<\/td><\/tr>
Vamana<\/td>Vamna<\/td><\/tr>
Van\u0161a<\/td>Van\u0161a<\/td><\/tr>
Varacha<\/td>Varach<\/td><\/tr>
Varadana<\/td>Varaduna<\/td><\/tr>
Kaveri<\/td>Karevka<\/td><\/tr>
Kedara<\/td>Kidra<\/td><\/tr>
Kubd\u017ea<\/td>Kubd\u017ea<\/td><\/tr>
Kumara<\/td>Kumarievka<\/td><\/tr>
Ku\u0161ika<\/td>Ku\u0161ka<\/td><\/tr>
Manu\u0161a<\/td>Manu\u0161inskoj<\/td><\/tr>
Pariplava<\/td>Plava<\/td><\/tr>
Plak\u0161a<\/td>Plaksa<\/td><\/tr>
jazero Rama<\/td>jazero Rama<\/td><\/tr>
Sita<\/td>Si\u0165<\/td><\/tr>
Soma<\/td>Som<\/td><\/tr>
Sutirtcha<\/td>Suterki<\/td><\/tr>
Tun\u0161i<\/td>Tu\u0161ina<\/td><\/tr>
Urva\u0161i<\/td>Urvanovskij<\/td><\/tr>
U\u0161anas<\/td>U\u0161anec<\/td><\/tr>
\u0160ankchini<\/td>\u0160ankini<\/td><\/tr>
\u0160ona<\/td>\u0160ana<\/td><\/tr>
\u0160iva<\/td>\u0160ivskaja<\/td><\/tr>
Jak\u0161ini<\/td>Jak\u0161ina<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n

Udivuj\u00face je nielen to, \u017ee m\u00e1me do\u010dinenia nie iba v podstate s doslovnou zhodou n\u00e1zvov posv\u00e4tn\u00fdch vodn\u00fdch zdrojov Mahabharaty a riek Stredn\u00e9ho Ruska, ale dokonca aj so zhodou ich vz\u00e1jomn\u00e9ho rozpolo\u017eenia. Tak napr\u00edklad v samskrite aj v ru\u0161tine s\u00fa slov\u00e1 za\u010d\u00ednaj\u00face sa na \u201eF\u201c mimoriadnou zriedkavos\u0165ou; a tak v zozname riek Mahabharaty iba jedin\u00e1 nesie n\u00e1zov Falguna, ktor\u00e1 sa vlieva do Sarasvati. Ale pod\u013ea staro\u00e1rijsk\u00fdch textov je Sarasvati jedin\u00e1 ve\u013ek\u00e1 rieka, ktor\u00e1 te\u010die severne od Jamuny a ju\u017ene od Gangy a vlieva sa do Jamuny pri jej \u00fast\u00ed. Zodpoved\u00e1 jej jedine rieka K\u013ea\u017ema nach\u00e1dzaj\u00faca sa severne od Oky a ju\u017ene od Volgy. A pre\u010do takto? Lebo medzi stovkami jej pr\u00edtokov iba jedin\u00fd nesie n\u00e1zov, ktor\u00fd sa za\u010d\u00edna na \u201eF\u201c \u2013 Fa\u013eugin! Neh\u013eadiac na 5 000 rokov, tento nezvy\u010dajn\u00fd n\u00e1zov sa v podstate nezmenil.<\/p>\n\n\n\n

M\u00e1me aj \u010fal\u0161\u00ed pr\u00edklad. Pod\u013ea Mahabharaty ju\u017ene od posv\u00e4tn\u00e9ho lesa Kamiaka vtekala do Jamunu rieka Praveni (t.j. Pra-rieka) s jazerom Hodavari (\u201evara\u201c v samskrite znamen\u00e1 \u201ekruh\u201c). A ako to vyzer\u00e1 dnes? Predov\u0161etk\u00fdm ju\u017ene od Vladim\u00edrskych lesov vtek\u00e1 do Oky rieka Pra a le\u017e\u00ed tam jazero Go\u010f (nezab\u00fadajme, \u017ee jazykov\u00e9 reformy v ru\u0161tine \u201evy\u0161krtli\u201c \u201eh\u201c, t.j. Herv Staroslovienskej Bukvice).<\/p>\n\n\n\n

Do tretice v\u0161etko dobr\u00e9, preto e\u0161te tret\u00ed pr\u00edklad. Mahabharata opisuje ako mudrc Kau\u0161ika v \u010dase sucha obnovil rieku Paru, ktor\u00e1 bola na jeho po\u010des\u0165 premenovan\u00e1 po \u0148om. Epos \u010falej hovor\u00ed, \u017ee nev\u010fa\u010dn\u00ed miestni obyvatelia rieku aj tak naz\u00fdvaj\u00fa Para, ktor\u00e1 te\u010die z juhu do Jamuny (Oka). A \u010do dnes? Dodnes z juhu do Oky vtek\u00e1 rieka Para, ktor\u00fa presne tak, ako pred tis\u00edcro\u010diami miestni obyvatelia naz\u00fdvaj\u00fa Parou.<\/p>\n\n\n\n

\u010co by sme e\u0161te mohli doda\u0165? Nu\u017e veru v jednom kr\u00e1tkom \u010dl\u00e1nku nemo\u017eno plne analyzova\u0165 tak\u00e9 gigantick\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 dedi\u010dstvo Predkov ako je Rigveda \u010di Mahabharata. Jedno by v\u0161ak u\u017e malo by\u0165 zrejm\u00e9 \u2013 hlbok\u00e1 spojitos\u0165 e\u0161te z \u010dasov pred migr\u00e1ciou \u00c1rijcov do Indie dok\u00e1zate\u013ene EXISTUJE.<\/p>\n\n\n\n

Zatia\u013e \u2013 bohu\u017eia\u013e \u2013 sa u n\u00e1s nena\u0161iel nikto, kto by sa odhodlal na preklad Rigvedy \u010di Mahabharaty priamo zo zdrojov\u00e9ho samskritu. V\u0161etky preklady ktor\u00e9 s\u00fa k dispoz\u00edcii \u2013 re\u010d je v\u0161ak iba o Mahabharate \u2013 poch\u00e1dzaj\u00fa z dielne Kri\u0161naitov, zdrojov\u00fd text je angli\u010dtina a s\u00fa navy\u0161e upraven\u00e9 pod\u013ea jezuitsk\u00e9ho \u201evkusu\u201c. Mo\u017eno si v\u0161imn\u00fa\u0165 aj to, \u017ee najstar\u0161\u00ed indov\u00e9dick\u00fd text v\u00f4bec \u2013 RIGVEDA \u2013 akosi \u201enie je v ob\u013eube\u201c. Pr\u00ed\u010dinu ur\u010dite ka\u017ed\u00fd n\u00e1\u0161 \u010ditate\u013e po\u013eahky n\u00e1jde.<\/p>\n\n\n\n

Ver\u00edme \u017ee aj u n\u00e1s sa nakoniec n\u00e1jde vlastenec, ktor\u00fd sa odhodl\u00e1 na preklad Rigvedy. Ve\u010f pri takejto pr\u00e1ci m\u00f4\u017ee n\u00e1js\u0165 zauj\u00edmav\u00e9 miesta, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu viaza\u0165 nielen na Rusko, ale aj na na\u0161u zem. Je to predsa aj na\u0161e dedi\u010dstvo \u2013 dedi\u010dstvo Predkov.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ot\u00e1zka spojitosti slovanskej a indickej Kult\u00fary v zmysle spolo\u010dn\u00fdch trad\u00edci\u00ed a p\u00edsomn\u00fdch pamiatok je dodnes pre mnoho \u013eud\u00ed principi\u00e1lne neprijate\u013en\u00e1. Ak u\u017e nie\u010do prip\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa v zmysle spolo\u010dn\u00e9ho dedi\u010dstva, tak nanajv\u00fd\u0161 to, \u017ee \u00c1rijci pri\u0161li kedysi z Indie do Eur\u00f3py a v \u017eiadnom pr\u00edpade nie opa\u010dne. S\u00fa aj tak\u00ed, ktor\u00ed na v\u0161etko, \u010do m\u00e1 ak\u00e9ko\u013evek prepojenie na Rusko h\u013eadia ako b\u00fdk na \u010derven\u00fa […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":1120,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-1119","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-archiv-noci-svaroga"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1119","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1119"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1119\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/1120"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1119"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1119"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1119"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}