{"id":1101,"date":"2019-04-05T15:15:00","date_gmt":"2019-04-05T13:15:00","guid":{"rendered":"https:\/\/rano.tartaria.sk\/?p=1101"},"modified":"2019-04-05T15:15:00","modified_gmt":"2019-04-05T13:15:00","slug":"val-slovienov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/?p=1101","title":{"rendered":"VAL SLOVIENOV"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Rozpisova\u0165 sa o tom, ako n\u00e1m ukradli dejiny a nahradili ich hisTORiou je zbyto\u010dn\u00e9. U\u017eito\u010dnej\u0161ie je v dielach historikov n\u00e1js\u0165 jednotliv\u00e9 \u010driepky na\u0161ich dej\u00edn a zostavi\u0165 z nich pravdiv\u00fd obraz \u017eivota na\u0161ich Predkov. Ve\u010f kto in\u00fd, ke\u010f nie my.<\/p>\n\n\n\n

Vedeli ste, \u017ee na \u00fazem\u00ed na\u0161ich Predkov \u2013 sl\u00e1vnych Slovienov \u2013 m\u00e1me Slovensk\u00fd \u201e\u010c\u00ednsky\u201c m\u00far, val obrov, \u010dertov val, sarmatsk\u00fd val alebo spe\u010den\u00fd val?<\/p>\n\n\n\n

Val obrov sa tiahne pozd\u013a\u017e cel\u00e9ho \u00fazemia stredoslovensk\u00e9ho kraja. Jeho mohutnos\u0165 a celkov\u00e1 d\u013a\u017eka je vskutku grandi\u00f3zna.<\/p>\n\n\n\n

Najvidite\u013enej\u0161ia a najviac zachovan\u00e1 \u010das\u0165 sa tiahne od legend\u00e1rneho vrchu Sitno smerom na juh cez \u0160tiavnick\u00e9 vrchy, Pe\u010denice, Dudince, Doln\u00e9 Semerovce a\u017e k rieke Ipe\u013e. Pod\u013ea n\u00e1lezov sa druh\u00fd akoby paraleln\u00fd val tiahne od \u00fastia Hronu do Dunaja, a\u017e k \u017darnovici a tret\u00ed val sa nach\u00e1dza medzi vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdmi valmi. Ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 valu venoval katol\u00edcky k\u0148az Andrej Kme\u0165, ktor\u00fd u\u017e pred viac ako 100 rokmi val lokalizoval a\u017e k Zvolenu. Ako prv\u00fd o vale obrov informoval Matej Bel z O\u010dovej.<\/p>\n\n\n\n

Systematicky sa valu z poh\u013eadu archeol\u00f3gie venoval PhDr. Titus Koln\u00edk DrSc. v prvej polovici 80-tych rokov minul\u00e9ho storo\u010dia. Na z\u00e1very jeho pr\u00e1c sa odvol\u00e1va aj ned\u00e1vno zosnul\u00fd populariz\u00e1tor hisTORie Pavel Dvo\u0159\u00e1k vo svojej knihe Odkryt\u00e9 dejiny a aj v rovnomennom telev\u00edznom seri\u00e1ly. Moment\u00e1lne je situ\u00e1cia tak\u00e1, \u017ee v Slovenskej Akad\u00e9mii Vied sa tomuto archeologick\u00e9mu n\u00e1lezu nevenuje nikto a k v\u00fdsledkom pr\u00e1ce vy\u0161\u0161ie spomenut\u00e9ho archeol\u00f3ga sa be\u017en\u00fd smrte\u013en\u00edk nedostane. Je to smutn\u00fd jav, ale \u010do m\u00f4\u017eeme o\u010dak\u00e1va\u0165 od tvarov. Ve\u010f do falzifik\u00e1cie dej\u00edn bolo investovan\u00e9 ohromn\u00e9 \u00fasilie a obrovsk\u00e9 finan\u010dn\u00e9 prostriedky. Valu obrov sa tak venuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou zap\u00e1len\u00ed nad\u0161enci a lovci z\u00e1had.<\/p>\n\n\n\n

No v roku 2017 p\u00e1n Milo\u0161 Zverina na str\u00e1nkach Slovansk\u00e1 kultura ve\u013emi presne vysvetlil d\u00f4vody vzniku a funkcie tohto diela.<\/p>\n\n\n\n

Ale po\u010fme pekne po poriadku. Aj ke\u010f je val e\u0161te st\u00e1le vidite\u013en\u00fd, v\u00e4\u010d\u0161ina Slov\u00e1kov o tejto unik\u00e1tnej stavbe ani nepo\u010dula. Nemala odkia\u013e. Ale to, \u017ee bola vyhl\u00e1sen\u00e1 za z\u00e1hadu dalo priestor divok\u00fdm \u0161pekul\u00e1ci\u00e1m. Kto a pre\u010do dal val postavi\u0165 je pre ofici\u00e1lnu hist\u00f3riu tabu. Rovnako aj jeho vek.<\/p>\n\n\n\n

Ve\u013emi pozoruhodn\u00fa hypot\u00e9zu vyslovil p\u00e1n J\u00e1n Hurn\u00edk, pod\u013ea ktor\u00e9ho \u017eili kedysi na tomto \u00fazem\u00ed obri. V bl\u00edzkosti valu boli objaven\u00e9 kostrov\u00e9 pozostatky \u013eud\u00ed, ktor\u00ed merali 2 metre, \u010do ofici\u00e1lna veda prehl\u00e1sila ako z\u00e1hadu, ke\u010f\u017ee pod\u013ea jej doktr\u00edny \u013eudia, ktor\u00ed \u017eili na Sloviensku pred krvav\u00fdm zaveden\u00edm kres\u0165anstva bolo primit\u00edvni a zakrpatel\u00ed barbari. Tak\u017ee obri si postavili val, aby bojovali s bohmi. Svoju hypot\u00e9zu opiera o pr\u00edbeh z islandsk\u00fdch Eddy. E\u0161te odv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed je jeho odhad veku valu. Pova\u017euje ho za najstar\u0161iu stavbu na svete, star\u0161iu ako egyptsk\u00e9 pyram\u00eddy. Je ale pravdou, \u017ee rozmery tohto valu ho k tomu m\u00f4\u017eu \u010diasto\u010dne opr\u00e1v\u0148ova\u0165. Ve\u010f pos\u00fa\u010fte sami. Val je na b\u00e1ze 12-15 m \u0161irok\u00fd, na temeni m\u00e1 \u0161\u00edrku 2-4 m, v\u00fd\u0161ka je 2,5-3 m. Zemina valu je na viacer\u00fdch miestach spe\u010den\u00e1 pri vysokej teplote (odtia\u013e n\u00e1zov \u201espe\u010den\u00fd\u201c); spe\u010denie pravdepodobne nastalo len kr\u00e1tko po stavbe valu. Rozhodne toto spe\u010denie nie je d\u00f4sledkom n\u00e1hodn\u00e9ho po\u017eiaru, \u010di ako v\u00fdsledok vojnov\u00fdch udalost\u00ed. Spe\u010denie dod\u00e1va valu jeho tvrdos\u0165 a odolnos\u0165 vo\u010di \u010dasu.<\/p>\n\n\n\n

Vek valu v\u00e4\u010d\u0161ina autorov umiest\u0148uje do \u010dias r\u00edmskych v\u00fdbojov, ke\u010f mal sl\u00fa\u017ei\u0165 ako ochrana na sp\u00f4sob Hadri\u00e1novho valu vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii, \u010das\u0165 historikov ho v \u010dasovej l\u00ednii umiest\u0148uje do obdobia Ve\u013ekej Moravy. No s\u00fa aj odhady, \u017ee vznik valu sa via\u017ee k obdobiu mlad\u0161ej doby bronzovej. Za zhotovite\u013eov tejto unik\u00e1tnej stavby pova\u017euje drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina historikov a z\u00e1hadol\u00f3gov obrov, v lep\u0161om pr\u00edpade Germ\u00e1nov. Na\u0161iel som aj \u010dl\u00e1nky, \u017ee zhotovitelia tejto stavby boli Sloveni, ale striktne a nekompromisne Sloveni. Viackr\u00e1t zd\u00f4raznen\u00e9, \u017ee \u017eiadni Slovieni. Teda pre Slovenov, tento \u010dl\u00e1nok nie je p\u00edsan\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Pravdu do t\u00fdchto rozporupln\u00fdch hypot\u00e9z vn\u00e1\u0161a \u00faryvok z knihy Bytie a tvorba Slovanov. Toto si v\u0161imol aj p\u00e1n Milo\u0161 Zverina. Tu je teda vysvetlen\u00e1 z\u00e1hada valu obrov.<\/p>\n\n\n\n

BYSTVOR, Kniha druh\u00e1:<\/p>\n\n\n\n

\u2026 Ke\u010f sa Semiti-Sarmati pribli\u017eovali k hraniciam Antie Podkarpatskej, Anti ur\u00fdchlili budovanie svojich pohrani\u010dn\u00fdch opevnen\u00ed. Nesk\u00f4r t\u00e1to opevnen\u00e1 l\u00ednia z\u00edskala n\u00e1zov Hadie hr\u00e1dze. Po prv\u00fd raz si tieto obrovsk\u00e9 zemn\u00e9 hr\u00e1dze na Ukrajine v\u0161imol historik-archeol\u00f3g A. S. Bugaj. Celkov\u00e1 d\u013a\u017eka hr\u00e1dz\u00ed dosahovala pribli\u017ene 1 000 kilometrov. D\u013a\u017eka hr\u00e1dz\u00ed bola odli\u0161n\u00e1 \u2013 od jedn\u00e9ho do 120 kilometrov. Napr\u00edklad hr\u00e1dza pri dia\u013enici Kyjev-\u017ditomir je dlh\u00e1 120 kilometrov. Ka\u017ed\u00e1 z hr\u00e1dz\u00ed je stavba vysok\u00e1 10-12 metrov a \u0161\u00edrka v z\u00e1kladoch dosahuje najmenej 20 metrov.<\/em>
Hr\u00e1dze sa stavali \u010delom na juh a juhov\u00fdchod. Aby boli pevnej\u0161ie, do hr\u00e1dz\u00ed umiest\u0148ovali dreven\u00e9 kon\u0161trukcie. A aby tieto dreven\u00e9 kon\u0161trukcie nehnili, opa\u013eovali ich. Pred hr\u00e1dzami sa nach\u00e1dzali priekopy, z ktor\u00fdch vyberali zem a budovali z nej hr\u00e1dze. Tieto hr\u00e1dze boli perfektne spojen\u00e9 s prirodzen\u00fdmi prek\u00e1\u017ekami a z\u00e1valmi v lesoch, tak\u017ee sa prakticky nedali ob\u00eds\u0165. Podobn\u00e9 grandi\u00f3zne stavby sa dali vybudova\u0165 iba v\u010faka pr\u00edslu\u0161nej organiz\u00e1cii a ve\u013ek\u00e9mu po\u010dtu \u013eud\u00ed.<\/em>
Opieraj\u00fac sa o Hadie hr\u00e1dze Anti zastavili pohyb Semitov-Sarmatov a Bosporsk\u00fdch Gr\u00e9kov na severoz\u00e1pad. Hadie hr\u00e1dze boli pre \u0165a\u017ek\u00e9 jazdectvo Semitov-Sarmatov perfektnou prek\u00e1\u017ekou. Av\u0161ak nedalo sa neust\u00e1le udr\u017eiava\u0165 na t\u00fdchto hr\u00e1dzach domobranu, preto sa na ka\u017edej hr\u00e1dzi nach\u00e1dzala hliadka zlo\u017een\u00e1 z nieko\u013ek\u00fdch desiatok elitn\u00fdch vojakov tej alebo inej rodovej dru\u017einy. Tieto hliadky hrali v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu v obrane t\u00fdchto hr\u00e1dz\u00ed. Pr\u00e1ve tieto hliadky mali br\u00e1ni\u0165 hr\u00e1dze pred nepriate\u013eom dovtedy, k\u00fdm nepri\u0161li posily. Mnoh\u00e9 z t\u00fdchto hliadok bojovali hrdinsky a \u010dasto \u00faspe\u0161ne \u010delili mnohopo\u010detn\u00e9mu nepriate\u013eovi. Tak\u017ee Anti stihli dokon\u010di\u0165 budovanie siln\u00e9ho obrann\u00e9ho syst\u00e9mu a zabr\u00e1nili \u00fatokom Sarmatov a Bosporsk\u00fdch Gr\u00e9kov. Po nieko\u013ek\u00fdch pokusoch Sarmati a Gr\u00e9ci nedok\u00e1zali prekona\u0165 Hadie hr\u00e1dze a preto za\u010dali rokovania s Antmi a uzatvorili mier. Nesk\u00f4r sa zistilo, \u017ee predkovia Antov a Sarmatov mali bl\u00edzke vz\u0165ahy e\u0161te v \u010dasoch existencie Anto-Ibersk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Potom sa medzi Antmi Podkarpatska a Sarmatmi-Alanmi vytvorili spojeneck\u00e9 vz\u0165ahy. Toto potvrdili povesti bielojarskej (antskej) trad\u00edcie, v s\u00falade s ktorou knie\u017ea Antov Da\u017ee\u0148ar spolu s Antmi vyr\u00e1\u017eal k Ra-rieke a bojoval proti H\u00fanom. Ako mohli Rusi a Anti \u010deli\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9mu sarmatsk\u00e9mu jazdectvu a gr\u00e9ckym falang\u00e1m? Odrezan\u00ed od Uralsk\u00e9ho metalurgick\u00e9ho centra Rusi a Anti dok\u00e1zali vytvori\u0165 zmie\u0161an\u00e9 jazdecko-pe\u0161ie vojsko, kvalita ktor\u00e9ho bola pomerne n\u00edzka. Jazdectvo tvorili v\u00e4\u010d\u0161inou ro\u013en\u00edcke kone a vojaci vyzbrojen\u00ed zbra\u0148ami pre boj mu\u017ea proti mu\u017eovi. \u0164a\u017ek\u00e9 luky a plat\u0148ov\u00e9 brnenie boli zriedkavos\u0165ou. Toto jazdectvo nemohlo efekt\u00edvne \u010deli\u0165 sarmatsk\u00e9mu. Pe\u0161ie vojsko Rusov a Antov bolo takisto vyzbrojen\u00e9 r\u00f4znymi zbra\u0148ami pre boj mu\u017ea proti mu\u017eovi, ale nemalo \u0165a\u017ek\u00e9 \u0161t\u00edty a dlh\u00e9 kopije, ktor\u00fdmi boli vyzbrojen\u00e9 gr\u00e9cke falangy. Rusi a Anti taktie\u017e nemali pr\u00edslu\u0161n\u00fd v\u00fdcvik, ktor\u00fd mali Gr\u00e9ci. Pechota Rusov a Antov mohla vies\u0165 viacmenej \u00faspe\u0161n\u00fd boj vyu\u017e\u00edvaj\u00fac opevnenia Had\u00edch hr\u00e1dzi a z\u00e1tar\u00e1s v lesoch a jazdectvo uskuto\u010d\u0148ovalo ne\u010dakan\u00e9 \u00fatoky na nepriate\u013ea, opieraj\u00fac sa o syst\u00e9m opevnen\u00ed a hliadok. Preto sa hliadky stali centrom organizovan\u00e9ho odporu.<\/em>
Gr\u00e9ci so Sarmatmi, zanepr\u00e1zdnen\u00ed v\u00fdpravami za \u00fa\u010delom z\u00edskavania otrokov, nemali z\u00e1ujem o to, aby objekt\u00edvne posudzovali t\u00fato vojnu. Preto prezentuj\u00fa Rusov a Antov bu\u010f ako barbarov a lupi\u010dov, alebo o nich nerozpr\u00e1vaj\u00fa v\u00f4bec\u2026<\/em><\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Val bol postaven\u00fd z kame\u0148ov a zeminy a zpevnen\u00fd bol drevom. Na jeho vrchu sa nach\u00e1dzal palis\u00e1da.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Dochovan\u00e9 zbytky valu v lese<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

V\u00fd\u0161ka valu je 2,5 a\u017e 3 m, \u0161\u00edrka pri z\u00e1kladni12-15 m a na temeni 2-4 m, sklon svahu je pribli\u017ene 45\u00b0.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Zemina valu je na viacer\u00fdch miestach spe\u010den\u00e1 od ve\u013emi vysokej teploty.<\/p>\n\n\n\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ou raritou Dudiniec \u2013 ktor\u00e1 je dodnes zahalen\u00e1 r\u00fa\u0161kom tajomstva \u2013 s\u00fa tzv. r\u00edmske k\u00fapele.<\/p>\n\n\n\n

Ako ste si mohli v\u0161imn\u00fa\u0165, val je st\u00e1le dobre zachovan\u00fd v \u0160tiavnick\u00fdch hor\u00e1ch, pri\u010dom prech\u00e1dza cez Sitno. Tento legend\u00e1rny vrch si zasluhuje ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161iu pozornos\u0165, ktor\u00e1 mu bude venovan\u00e1 v inom \u010dl\u00e1nku. Ale rozhodne na Sitne pod\u013ea vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch \u00fadajov s\u00eddlila zrejme vojensk\u00e1 str\u00e1\u017e valu, o \u010dom sved\u010dia star\u00e9 fortifika\u010dn\u00e9 zvy\u0161ky stavieb, na ktor\u00fdch bol postaven\u00fd neskor\u0161\u00ed stredovek\u00fd hrad, ktor\u00fd je dnes u\u017e ruinou. To by vysvet\u013eovalo aj povesti o sitnianskych rytieroch, ktor\u00ed pr\u00eddu na pomoc Slovienom vtedy, ke\u010f bude najhor\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n

\u010ea\u013e\u0161ia tak\u00e1to pos\u00e1dka sa mohla nach\u00e1dza\u0165 v Dudinciach, kde sa zachovali takzvan\u00e9 r\u00edmske k\u00fapele, ktor\u00e9 s\u00fa zobrazen\u00e9 na fotografii. To, \u017ee by mohli sl\u00fa\u017ei\u0165 na\u0161im Predkom na o\u010distu a relax sa z ofici\u00e1lnych str\u00e1nok nedozviete. Ve\u010f ke\u010f u\u017e sa na na\u0161om \u00fazem\u00ed nie\u010do neod\u0161kriepite\u013ene nach\u00e1dza, tak to samozrejme museli urobi\u0165 cudzinci. Tak\u00fdchto pos\u00e1dok muselo by\u0165 pozd\u013a\u017e samotn\u00e9ho valu ove\u013ea viac. Ak sa na jar alebo v lete vyberiete na t\u00faru pozd\u013a\u017e Hrona alebo na \u0160tiavnick\u00e9 vrchy, mo\u017eno objav\u00edte tak\u00e9 miesta, kde sa mohli nach\u00e1dza\u0165 pos\u00e1dky obrancov.<\/p>\n\n\n\n

Tak\u017ee z\u00e1verom. Nejedn\u00e1 sa o \u017eiadnu z\u00e1hadu. Val je dielom r\u00fak na\u0161ich sl\u00e1vnych Predkov, ktor\u00ed br\u00e1nili Sloviensku zem pred n\u00e1jazdmi semitsk\u00fdch kme\u0148ov, ktor\u00e9 podnikali pir\u00e1tske n\u00e1jazdy na na\u0161e \u00fazemia. Aj s relat\u00edvne mal\u00fdm po\u010dtom obrancov dok\u00e1zali pomocou tohto valu ubr\u00e1ni\u0165 Sloviensku zem pred ich n\u00e1jazdmi. Nu\u017e v otvorenom boji na\u0161i Predkovia nikdy neprehrali. Boli porazen\u00ed a\u017e pr\u00edchodom pologramotn\u00fdch olympionikov  Cyrilom a Metodom, ktor\u00ed oh\u0148om a me\u010dom zaviedli kult Zlat\u00e9ho te\u013ea\u0165a, ktor\u00fd vylep\u0161il Saul z Tarzu, alias sv\u00e4t\u00fd Pavol.<\/p>\n\n\n\n

Je na\u0161ou sv\u00e4tou povinnos\u0165ou spom\u00edna\u0165 na sl\u00e1vne \u010diny na\u0161ich Predkov. Platili krvavou da\u0148ou. Nesmieme si necha\u0165 vzia\u0165 na\u0161e dejiny. M\u00e1me by\u0165 na \u010do hrd\u00ed. Sme potomkovia na\u0161ich sl\u00e1vnych Predkov \u2013 Slovienov.<\/p>\n\n\n\n

SL\u00c1VA NA\u0160IM PREDKOM!<\/p>\n\n\n\n

Ondrej Du\u010d\u00e1k\/ Bansk\u00e1 Bystrica<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Rozpisova\u0165 sa o tom, ako n\u00e1m ukradli dejiny a nahradili ich hisTORiou je zbyto\u010dn\u00e9. U\u017eito\u010dnej\u0161ie je v dielach historikov n\u00e1js\u0165 jednotliv\u00e9 \u010driepky na\u0161ich dej\u00edn a zostavi\u0165 z nich pravdiv\u00fd obraz \u017eivota na\u0161ich Predkov. Ve\u010f kto in\u00fd, ke\u010f nie my. Vedeli ste, \u017ee na \u00fazem\u00ed na\u0161ich Predkov \u2013 sl\u00e1vnych Slovienov \u2013 m\u00e1me Slovensk\u00fd \u201e\u010c\u00ednsky\u201c m\u00far, val […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":1102,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5,6],"tags":[],"class_list":["post-1101","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-informacny-vektor","category-zaradit"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1101","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1101"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1101\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/1102"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1101"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1101"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/test-sablony.tartaria.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1101"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}